Stručný súpis júlových príspevkov ku globálnemu kolapsu demokracie by mal zahŕňať monsterprocesy v Turecku s vedúcimi novinármi z denníka Cumhuriyet, rozhodnutie Vladimira Putina zakázať ruským občanom virtuálne privátne siete, ktoré používajú aktivisti za demokraciu v snahe vyhnúť sa cenzúre, rozhodnutie firmy Apple zneprístupniť tú istú technológiu používateľom internetu v Číne.

A potom tu máme billboardovú kampaň, financovanú maďarskou vládou, ktorá ukazuje opozičné strany a mimovládne organizácie ako bábky židovského miliardára Georgea Sorosa, likvidáciu nezávislosti súdov v Poľsku a prezidentské veto, ktoré to zastavilo, plus venezuelské voľby do ústavodarného zhromaždenia, bojkotované viac ako polovicou obyvateľstva uprostred začínajúcej občianskej vojny, píše Paul Mason pre britský portál The Guardian.

"Nepriatelia ľudu" vstali z popola

Nad tým všetkým stojí trojuholníkový ústavný konflikt v USA medzi Trumpom (obviňovaný z väzieb na Rusko), jeho ministrom spravodlivosti (ktorý si zakázal svoju účasť na vyšetrovaní ruských väzieb) a špeciálnym prokurátorom, ktorý Trumpa vyšetruje, a ktorého sa Trump snaží z funkcie vyhodiť.

Buďme brutálni: Demokracia umiera. A najviac ohromujúce na tom je, ako málo to obyčajných ľudí znepokojuje. Namiesto toho tento problém rozdeľujeme a dávame ho do miestnych škatuliek. Američania, ktorí sú znepokojení súčasnou situáciou, sú najtypickejšie znepokojení Trumpom - nie tým, ako ľahko možno najuctievanejšiu demokratickú inštitúciu na celom svete podrobiť kleptokratickej vláde.

Politici z Európskej únie vyjadrujú zdvorilú diplomatickú neľúbosť, zatiaľ čo sa stranícka mašinéria Erdoganovej strany AK snaží rozložiť ich vlastnú demokraciu. Ako začiatkom tridsiatych rokov, vždy nám to pripadá, že smrť demokracie hrozí niekde inde.

Problém je, že to vytvára nové normy správania. Nie je náhoda, že heslo "nepriatelia ľudu" vstalo z popola: Orbán ho používa proti Georgovii Sorosovi. Trump ho používa proti liberálnej tlači. Čína ho použila na uväznenie básnika Liou Siao-pa, ktorého väznila až do jeho smrti.

Inou obľúbenou technikou je mikromanažerské vynucovanie si poslušnosti. Erdogan nielenže vyhodil zo zamestnania desaťtisíce s ním nesúhlasiacich akademikov, z ktorých niektorých uväznil, ale odobral im aj ich právo na sociálnu podporu, odobral im právo vyučovať a v niektorých prípadoch aj cestovať do zahraničia.

Zjavná likvidácia demokracie

Trump uskutočňuje podobné mikromanažerské útoky proti takzvaným "mestám útočiskám" v USA. Asi 300 amerických miestnych komunálnych správ sa rozhodlo - úplne legálne - nespolupracovať s federálnym imigračným úradom ICE, ktorý chce deportovať imigrantov.

Pred dvoma týždňami pohrozil americký minister spravodlivosť Jeff Sessions, že týmto komunálnym úradom odoprie vyplatenie federálnych grantov na prevádzku miestneho súdnictva, čo je manéver, ktorý Trump oslavuje prostredníctvom ďalšej módnej techniky - neoverené tvrdenie.

Trump na zhromaždení medzi svojimi podporovateľmi v Ohiu povedal, že tým federálna vláda v podstate "oslobodzuje" americké mestá od imigrantských zločineckých gangov. Tieto gangy si vraj "vezmú krásne mladé dievča, 15, 16 rokov, a rozsekajú ho nožmi, pretože chcú, aby pred smrťou pocítilo nevýslovnú bolesť." Naozaj? Kedy a kde k tomu došlo? Trump na to nemá žiadny dôkaz, aj keď americká tlač našla prípady, kedy sa členovia gangov rozsekali nožmi navzájom.

Tento repertoár autokratického vládnutia samozrejme nie je nič nové - to, čo je nové, je, že ho teraz systematicky využívajú volení vládcovia - Putin, Erdogan, Orbán, Trump, Maduro, Duterte na Filipínach a Modi v Indii - úplne zjavne sa tak rýchlo snažia zlikvidovať demokraciu.

Rovnako šokujúce tiež je, že v súčasnosti žiadna krajina na svete nie je pripravená nastaviť pozitívne globálne normy pre demokraciu.

Vina neoliberálnej ekonómie

Vo svojej knihe z roku 2015 Undoing the Demos (Likvidácia ľudu) argumentovala politologička z Berkeley Wendy Brownová, že motorom svetového úpadku demokracie je prijatie neoliberálnej ekonómie.

Nie je to tak, argumentuje Brownová, že elity slobodného trhu zámerne podporujú projekt autokracie, ale tak, že ekonomické mikroštruktúry, vytvorené za posledných tridsať rokov, "menia celé ľudské úsilie, vrátane ľudí samotných, podľa určitého špecifického obrazu ekonómie". Všetko, čo robíme, je posudzované len podľa toho, ako by to malo ekonomický dôsledok: sloboda prejavu, vzdelávanie, politická participácia.

Implicitne sa od nás očakáva, aby sme posudzovali to, čo by mali byť zásady, ako by išlo o tovar. Pýtame sa: "oplatí sa", aby niektoré mestá chránili nelegálnych migrantov? Aký bude mať ekonomický dopad, ak vyhodíme zo zamestnania desaťtisíce akademikov a budeme im diktovať, aký výskum smú robiť?

Boj za všeobecné princípy

Vo svojom vplyvnom testamente z roku 2010 Indignez-Vous (Rozčúlte sa) naliehal Stéphane Hessel, bojovník z francúzskeho hnutia odporu počas vojny, na mladú generáciu aktivistov za sociálnu spravodlivosť, aby si pamätali, aké obrovské úsilie vyvinuli Hessel a iní pri vypracovaní Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

Bojovali za slovo "všeobecná" (nie "medzinárodná", ako to navrhovali plyvné vlády), pri plnom vedomí, že sa čoskoro vynoria argumenty o suverenite v snahe uprieť tieto práva. Vtedy sa zdalo divné, že Hessel zdôrazňoval, aký dôležitý je koncept univerzálnosti. Ale bol jasnozrivý.

Tragédiou dneška je, že na svete nie je jediná demokratická vláda, ktorá by bola ochotná tento princíp univerzality obhajovať. Iste, vlády vydajú nóty vyjadrujúce nespokojnosť nad smrťou Liou Siao-pa alebo nad Madurovým vraždením. Odmietajú však znovu zdôrazniť, že tieto činy porušujú zásadu univerzálnosti.

Boj za všeobecné princípy sa musí začať - ako to uznával Hessel - u jednotlivých ľudí. Musíme opakovať sebe i všetkým ostatným, že naše ľudské práva sú, ako je to uvedené v deklarácii z roku 1948, "rovné a neodňateľné". To znamená, že keď jeden vzdialený kleptokrat tieto práva kradne svojim poddaným, je to, ako by ich odobral nám všetkým.

Všetok demokratický pokrok v histórii, od anglickej revolúcie v roku 1642 až po pád sovietskeho komunizmu v roku 1989 sa začal, až keď si ľudia uvedomili pojem práv, s ktorými sa narodili, práv, ktoré sa neudeľujú ani nemôžu byť odobraté.

Dnes to znamená, že sa musíme naučiť myslieť ako slobodné ľudské bytosti, nie ako ekonomické subjekty.