Americké úrady varujú, že ľavicoví extrémisti známi ako Antifa sú stále viac konfrontační a nebezpeční. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti niektoré anarchistov klasifikovalo ako "domácich teroristov", uvádza web Politico, ktorý sa odvoláva na vládne dokumenty a rozhovory s významnými štátnymi činiteľmi v oblasti bezpečnosti.

Ministerstvo sa možným vyhrotením násilia medzi ultraľavicovým a ultrapravicovými skupinami zaoberalo už pred 12. augustom, kedy došlo v Charlottesville k násilným pouličným stretom. Proti sebe sa tam postavili belošskí rasisti a ich odporcovia, v ktorých radách sa nachádzalo aj veľa ľavicových radikálov.

Počas bojov narazil Alex Fields z tábora alternatívnej pravice svojím vozidlom do zhluku ľudí a zabil jednu ženu. Staršie dokumenty zdieľané Ministerstvom vnútornej bezpečnosti a Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) z apríla 2016 uvádzajú, že úrady veria, že "anarchistické skupiny" sú primárne zveľaďovateľmi násilia na verejných zhromaždeniach proti mnohým cieľom.

​Oficiálne zložky ich tiež vinia z útokov na políciu, vládne a politické inštitúcie a tiež symboly "kapitalistického systému", rasizmu, sociálnej nespravodlivosti a fašizmu.

Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách si mali tieto skupiny nájsť nový cieľ - jeho podporovateľov; zvlášť tých, ktorí sa otvorene hlásili k rasizmu, fašizmu či protiislamským názorom. Títo ľudia sa Trumpovým víťazstvom cítili posilnení a začali otvorene podporovať zásahy proti migrantom a moslimom.

Začali sa viac organizovať, často usporadúvali zhromaždenia proti odstraňovaniu symbolov Konfederácie, ako bolo to v Charlottesville. Tieto správy čiastočne nahrávajú Trumpovi, ktorý trval na tom, že za násilnosti v Charlottesville nesú časť viny aj ľavicoví extrémisti. Ale aj podľa serveru ukazujú, že Trumpova politika vyvolala násilný odpor.

Situácia sa vyhrotila voľbami
V rozhovoroch so zástupcami orgánov činných v trestnom konaní, ktoré Politico viedlo, sa títo zástupcovia vyjadrovali v zmysle, že Trumpova vyhrotená rétorika a politika pred voľbami a po nich pomohli situáciu vyeskalovat.

"Bolo to v tom čase (keď začala Trumpova prezidentská kampaň), kedy sme si ich (antifašistov) začali byť naozaj vedomí," hovorí jeden z nich. "Títo chlapíci z Antifa sa objavili so zbraňami, štítmi a prilbami a vymlátili z ľudí dušu... Používajú Molotovove koktaily (zápalná fľaša, pozn. red.), zapaľujú ohne, hádžu bomby a rozbíjajú okná," vymenúva úradník, ktorý pôsobí v nemenovanom štáte, ktorý sa stal v USA "frontovou líniou" v boji medzi ultrapravicou a ultraľavicou.

Z dokumentov a rozhovorov ďalej vyplýva, že pravicoví extrémisti začali okamžite reagovať na aktivitu svojich oponentov. Prinášali si stále väčšie a väčšie zbrane a útočili bez vyprovokovania.

Už pred Charlottesville sa desiatky a niekedy stovky ľudí z oboch strán ukazovali na zhromaždeniach v Texase, Kalifornii a inde, so sebou mali zbrane a vyhľadávali bitky.

V Austine, hlavnom meste Texasu, napríklad ozbrojení ľudia z Antifa zaútočili na Trumpových podporovateľov a rasistov na niekoľkých miestach.

Jedným z bojových polí sa stala aj Kalifornia, strety tam prebehli v Berkeley, Sacramente a v okrese Orange, po ktorých zostalo mnoho zranených. Antifašisti útočili tiež dvakrát v Charlottesville, kde sa konalo niekoľko zhromaždení kvôli soche konfederačného generála Roberta E. Leeho ešte pred augustovým incidentom.

V posledných rokoch sa americké úrady zameriavali takmer výlučne na pravicové skupiny. Zvlášť od roku 1995, kedy vojnový veterán Timothy McVeigh v Oklahoma City vyhodil do povetria federálnu budovu, v ktorej zomrelo 168 ľudí.

Rasistov spájal odpor k Obamovi, Antifu k Trumpovi

Niektoré antifašistické skupiny sa vyvinuli z ľavicových protivládnych skupín ako je Black bloc, ktorí sa - oblečení v čiernej farbe a kuklách - zúčastňujú násilných protestov ako napríklad v roku 1999 v Seattli na konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO ).

Antifašistické a anarchistické skupiny tvrdia, že nemajú žiadneho vodcu a hierarchiu, ale úrady naopak veria, že sú dobre organizovaní a násilnosti často plánujú dlho dopredu.

V roku 2016 dokonca úrady začali považovať anarchistov za natoľko agresívnych, že spustili globálne vyšetrovanie, ktorého cieľom bolo zistiť, či existuje možnosť, že by sa americkí anarchisti uchýlili k bombovým útokom, ako skupiny z Grécka, Talianska a Mexika.

"Spoločensko-politické pozadie sa zmenilo. V rovnakom duchu, ako používali nacionalisti Obamu ako postavu, kvôli ktorej sa schádzali, teraz Antifa a anarchisti vidia v Trumpovi širokú základňu (nepriateľov), ktorá ich spája," myslí si Brian Levin, bývalý policajný dôstojník z New Yorku, ktorý v súčasnosti pôsobí v Centre pre štúdium nenávisti a extrémizmu na kalifornskej univerzite v San Bernardine.

Podľa neho budú strety zrejme čoraz častejšie a rozsiahlejšie. "Ich zoznam (Antifa) toho, čo je fašistické, mnohokrát prerástol odporných bielych nacionalistov  so svastikami až ku konzervatívcom, rečníkom, políciu, novinárom a neznámym ľuďom, ktorí im stoja v ceste," dodal Levin podľa serveru Fox News.