Mjanmarsko v posledných troch dňoch pokladá na časti hranice s Bangladéšom míny. V noci na dnes o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných bangladéšskych vládnych činiteľov. Tí tvrdia, že zamínovaním hranice sa hlavné mesto Neipyijto možno snaží zabrániť utekajúcemu moslimskému menšinovému etniku Rohingov v návrate do Mjanmarska.
Z Mjanmarska do Bangladéša v posledných dňoch pred násilnosťami utieklo takmer 146 000 Rohingov. Spomínaní bangladéšski činitelia oznámili, že Dháka sa dnes formálne chystá vzniesť protest proti kladeniu mín na hraniciach.
Reuters upozornil, že nie je schopný nezávisle overiť, či sú na hraniciach kladené míny a či tak robí mjanmarská armáda. Mjanmarská líderka Aun San Su Ťij kritizovala podľa agentúry AFP informácie, ktoré sprevádzajú krízu okolo menšinových moslimských Rohingov utekajúcich pred násilím z Mjanmarska, ako dezinformačnú kampaň. Podľa nej má slúžiť záujmom "teroristov".
Míny pokladali muži v uniformách
"Kladú míny na svojom území pozdĺž plota z ostnatého drôtu," citoval Reuters jeden zo svojich zdrojov na adresu Mjanmarska. Oba zdroje potom zhodne tvrdia, že o zaminovávaní oblasti sa dozvedeli vďaka fotografickým dôkazom a informátorom.
"Naše jednotky videli tri až štvorčlenné skupiny, ako pracujú v blízkosti plota z ostnatého drôtu, ako čosi ukladajú do zeme," uviedol zdroj. "Potom sme si vďaka informátorom overili, že sú to míny," dodal s tým, že členovia skupín boli odetí v uniformách a že to neboli rohingskí povstalcami.
Istý bangladéšsky pohraničník povedal agentúre Reuters, že na mjanmarskej strane hranice boli v utorok počuť dva výbuchy, ďalšie dva potom v pondelok. Dodal, že v Bangladéši sa lieči chlapec, ktorý v blízkosti hraničného prechodu prišiel o ľavú nohu, zrejme kvôli míne.
Su Ťij čelí medzinárodnej kritike
Súcitné medzinárodné reakcie na situáciu Rohingov sú podľa Su Ťij výsledkom "obrovského ľadovca dezinformácií, ktoré vznikli za účelom vytvárania problémov medzi rôznymi komunitami a presadzovania záujmov teroristov". Tými mala zrejme na mysli povstalcov z radov Rohingov, ktorí sa pustili do ozbrojeného boja až v minulom roku, hoci sa na neutešenú situáciu tejto menšiny poukazuje už desiatky rokov.
Podľa agentúry AFP ide o prvú reakciu nositeľky Nobelovej ceny za mier od vypuknutia najnovších nepokojov koncom augusta. Podľa AFP sa Su Ťij dnes vyjadrila v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, ktorý sa pustil do obhajoby záujmov Rohingov. Erdoğan dokonca v tejto súvislosti hovoril o genocíde, čo je termín, ktorý jeho vláda naopak neuznáva pri masakre státisícov Arménov za prvej svetovej vojny ozbrojenými zložkami vtedajšej Osmanskej ríše.
Obvinenia týkajúce sa Rohingov Su Ťij podľa AFP odmieta, akcie armády obhajuje a tvrdí, že mjanmarské úrady zaisťujú ochranu práv všetkých obyvateľov krajiny. "Vieme lepšie ako ostatní, čo znamená byť zbavený práv a demokratickej ochrany," upozornila Su Ťij s poukazom na roky, ktoré sama strávila v disente a vo väzení za vlády mjanmarskej junty.
Na medzinárodnej scéne čelí Su Ťij rastúcej kritike. Podľa OSN môžu akcie armády byť považované za zločiny proti ľudskosti. Najmladšia laureátka Nobelovej ceny za mier, Pakistanka Malala Júsufzaiová, v pondelok ostro odsúdila "hanebné zaobchádzanie s Rohingami".
Ľudia bez vlasti
Moslimskí Rohingovia čelia v prevažne budhistickom Mjanmarsku dlhodobej diskriminácii. Rohingovia nemajú v Mjanmarsku občianske práva a sú označovaní za ľudí bez vlasti, hoci žijú v prevažne budhistickej krajine po niekoľko generácií. Mjanmarské úrady ich považujú za prisťahovalcov z Bangladéša, ktorí do krajiny prišli väčšinou v dobách britskej koloniálnej nadvlády a v Mjanmarsku sú vraj teda nelegálne.
Najnovšia vlna násilia sa v Mjanmarsku začala, keď povstalci z radov Rohingov 25. augusta zaútočili na niekoľko desiatok policajných staníc a vojenských stanovíšť v mjanmarskom Arakanskom štáte. Pri následných stretoch medzi Rohingami a bezpečnostnými zložkami prišlo o život najmenej 400 osôb.