Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Oznámili to agentúry Reuters a APA.
Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot už 26. júla navrhol zamietnuť žalobu oboch krajín. Robert Fico v reakcii vyhlásil, že politický postoj jeho vlády sa nemení ani po zamietnutí žaloby Slovenska Súdnym dvorom Európskej únie.
"Náš postoj ku kvótam sa vôbec nemení, naďalej budeme pracovať na tom, aby solidarita bola prejavená iným spôsobom ako núteným prijímaním migrantov," povedal Fico. Podotkol, že tí pritom na Slovensku nechcú ani ostať.
Fico: Rozsudok neprináša žiadnu novú kvalitu
Rozsudok podľa neho neprináša "žiadnu novú kvalitu, len Súdny dvor EÚ má iný právny názor na procedúru prijímania takýchto rozhodnutí".
Práve spôsob prijatia mechanizmu prerozdeľovania migrantov medzi členské štáty EÚ Slovensko v žalobe napadlo. Rovnako poukazovalo na chýbajúcu jednotu štátov pri rozhodovaní.
Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov.
Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie 120-tisíc osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch spomínaných krajín do iných členských štátov Únie. Súdny dvor však nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by toto opatrenie bolo "zjavne nevhodné".
Nezodpovedné a hanebné
V Európskej únii to nefunguje tak, že si postavíme hlavu, dáme žalobu a myslíme si, že problém je tým vyriešený. V únii treba rokovať. V reakcii na dnešné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu to pre TASR uviedla poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová.
"Nepotrebujeme prázdne reči doma. Potrebujeme, aby premiér vyjenával s partnermi a snažil sa presadiť slovenské záujmy," doplnila. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa nej urobil v prvom rade chybu, keď podpísal Lisabonskú zmluvu bez vyrokovania výnimiek, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem.
"Migračnú krízu mal riešiť v čase, kedy vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko medzi ostatnými krajinami EÚ. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov," zdôraznila Remišová.
Maďarsko sa bude naďalej všetkými právnymi prostriedkami usilovať o to, aby nakoniec samo rozhodovalo, komu dovolí žiť v krajine. Uviedol to šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v reakcii na rozhodnutie súdu EÚ. Rozhodnutie súdu je podľa maďarského ministra nezodpovedné a hanebné.
Proti boli aj Česko, Maďarsko a Rumunsko
Na zasadnutí ministrov vnútra v septembri 2015 Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko hlasovali proti prijatiu tohto rozhodnutia, Fínsko sa zdržalo hlasovania. Následne vlády SR a Maďarska podali žalobu kvôli utečeneckým kvótam a vyzvali Súdny dvor, aby zrušil rozhodnutie o relokáciách, pretože bolo poznačené procesnými chybami, je spojené s voľbou nesprávneho právneho základu a nie je vhodné ako reakcia na migračnú krízu.
Generálny advokát Yves Bot v zdôvodnení odporúčania zamietnuť žalobu SR a Maďarska okrem iného uviedol, že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu.
Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia nebol obídený legislatívny postup EÚ.