Prezidenti Nemecka a Izraela Frank-Walter Steinmeier a Reuven Rivlin v stredu v mníchovskom Olympijskom parku odhalili pamätník obetiam útoku na izraelskú výpravu na Letných olympijských hrách 1972.
"Stále sú tu tí, ktorí vo vražde športovcov vidia hrdinský čin. Vlani Fatah označil masaker za akt heroizmu," predniesol pri odhaľovaní pamätníka izraelský prezident podľa denníka Times of Israel a odsúdil tak Palestínsku samosprávu pod vedením Mahmúda Abbása za to, že udalosti zo septembra 1972 dodnes oslavuje.
Dodal, že by stredajšia spomienka na športovcov mala byť jasnou správou pre celý svet, a totiž že "tu nie je žiadne ospravedlnenie pre terorizmus. Teror musí byť jednoznačne odmietnutý, všade. V Barcelone, Londýne, Paríži, Berlíne, Jeruzaleme a všade inde." Rivlin tiež povedal, že Izrael čaká takmer pol storočia na olympijské hry, pri ktorých by mohol zavraždených športovcov uctiť minútou ticha.
"Naši zavraždení bratia neboli iba synovia štátu Izrael. Boli to synovia olympijskej rodiny. Rodiny, ktorá sa k nim po mnoho rokov nehlásila," podotkol Rivlin.
"Dodnes nás zahanbuje, že sme útoku nezabránili"
Zhruba polhodinového ceremoniálu sa v parku, ktorý slúži aj na organizovanie kultúrnych podujatí, zúčastnili aj pozostalí po obetiach zločinu a bavorský premiér Horst Seehofer či prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach.
To, že sa nepodarilo rukojemníkov uchrániť pred násilnou smrťou, "nás dodnes zahanbuje", povedal podľa agentúry DPA bavorský minister školstva a kultúry Ludwig Spaenle pri odhaľovaní pamätníka medzi Olympijským štadiónom a olympijskú dedinou.
Skoro ráno 5. septembra 1972 preliezlo osem teroristov zo skupiny Čierny september, extrémistickej frakcie Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), plot areálu olympijskej dediny. V tej bývali okrem iných aj izraelskí športovci a práve k nim si to Palestínčania namierili.
K tragédii pritom nemuselo vôbec dôjsť, nebyť laxného prístupu nemeckej polície a ignorovania viacerých varovaní pred samotným útokom.
Už tri dni pred útokom sa v talianskej tlači objavila zmienka o vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podobných varovných signálov bolo viac, ale nemecká polícia ich ignorovala. Teroristi nakoniec zastrelili dvoch Izraelčanov priamo počas prepadnutia, ďalších deväť uniesli a chceli ich vymeniť za 234 väzňov v izraelských celách.
Keď sa potom snažili Palestínčania utiecť aj so zajatcami preč z Nemecka do niektorého zo spriatelených arabských štátov, strhla sa na letisku Fürstenfeldbruck prestrelka, pri ktorej zomrelo všetkých deväť rukojemníkov, jeden policajt a päť únoscov. Zvyšných troch teroristov polícia zadržala.
Izraelské tajné služby potom dostali rozkaz, aby zlikvidovali každého, kto mal s mníchovským útokom čokoľvek spoločné. Všetky tieto operácie sa zastrešujú názvom Boží hnev. Príslušníci tajných zložiek mali tiež za úlohu zastrašiť tých, ktorí by chceli plánovať ďalšie útoky proti Izraelu.
O hľadaní a zabíjaní ľudí spojených s útokom na mníchovskej olympiáde vznikol v roku 2005 aj celovečerný film Mníchov, ktorý režíroval Steven Spielberg.
Odchádzali plní radosti, vrátili sa v rakvách
Pozostalí odhalili každej z obetí pamätnú dosku. Ilana Romanová, vdova po izraelskom vzpieračovi Josefovi Romanovi, povedala, že ide o "veľmi dojemnú udalosť". Izraelskí športovci podľa nej na mníchovské hry odchádzali "šťastní a plní hrdosti", ale vrátili sa v rakvách, a to len preto, že boli Izraelčania. Rok 1972 podľa nej znamenal počiatok súčasného celosvetového terorizmu.
Romanová sa usilovala o zriadenie pamätníku spoločne s ostatnými pozostalými od roku 1978. Od tej doby podľa svojich slov narážala na "antisemitizmus a nedostatok citlivosti". Dnes pociťuje "hlbokú bolesť, ale aj pocit uspokojenia a vďačnosti".
Pamätník obetiam zločinu v mníchovskej štvrti Oberwiesenfeld stál 2,35 milióna eur. Na jeho financovaní sa podieľal nemecký štát, Bavorsko, Mníchov a tiež Medzinárodný olympijský výbor.
Steinmeier a Rivlin majú v stredu okolo tretej poobede navštíviť tiež pamätník bývalého nacistického koncentračného tábora Dachau.