Prezident autonómneho irackého Kurdistanu Masúd Barzání pohrozil irackej vláde, že si Kurdi sami načrtnú hranice svojho nového štátu v prípade, že Bagdad neprijme výsledky kurdského referenda. To sa bude konať 25. septembra. V spornom Kirkúku už teraz naráža na odpor, podľa spoločného vyhlásenia ho budú tamojšie Turkméni bojkotovať.
Kurdskí politici upozorňujú, že predpokladané "áno" v referende nepovedie automaticky k vyhláseniu nezávislosti, ale skôr posilní pozíciu Kurdov v rokovaniach s irackou vládou o odtrhnutí Kurdov od Iraku.
"Toto je prvý krok. Prvýkrát v histórii budú ľudia v Kurdistane slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti. Potom začnú rozhovory s Bagdadom, pri ktorých by sme sa mali dohodnúť na hraniciach, vode a rope. My tieto kroky urobíme, ale ak ich (Bagdad) neprijme, to už bude niečo iné," uviedol Barzání pre BBC.
Spor o na ropu bohaté mesto
Iracký premiér Hajdar Abádí totiž v polovici júla vyhlásil, že je referendum protiústavné a nelegálne a krajine len prirobí problémy.
"Federálna vláda sa nebude podieľať na referende o nezávislosti kurdského regiónu na Iraku, nebude ho podporovať ani sponzorovať. Myslím si, že regiónu len pridá problémy, obzvlášť keď s ním nesúhlasia ani všetci Kurdi. Po vyhlásení nezávislosti by sa mohla ďalej skomplikovať už tak napätá ekonomická situácia regiónu," poznamenal Abádí podľa serveru Iraqi News.
Referendum sa bude konať 25. septembra v troch provinciách autonómneho Kurdistanu - Dahuku, Erbile a Sulajmaniyi - a ďalej "oblastiach Kurdistanu mimo miestnu správu". Jednou z nich je aj sporné mesto Kirkúk.
Šiitske milície, ktoré v Iraku bojujú proti teroristom z Islamského štátu, však upozornili, že nedovolia, aby sa Kirkúk stal súčasťou nezávislého Kurdistanu. Mesto bohaté na ropu teraz ovládajú kurdskí pešmergovia a kurdský prezident Iračanov varoval, že sa Kurdi postavia akejkoľvek skupine, ktorá "by sa pokúsila zmeniť realitu v Kirkúku silou". "Mali by očakávať, že každý jednotlivý Kurd bude pripravený proti nim bojovať," vyhlásil.
"My netvrdíme, že Kirkúk patrí iba Kurdom. Mal by byť symbolom spolužitia všetkých etník. Pokiaľ budú ľudia v Kirkúku v referende hlasovať za ,nie', budeme to rešpektovať. Ale neprijmeme, aby nás niekto odrádzal od usporiadania referenda v Kirkúku," dodal Barzání.
Turkméni v Kirkúku budú referendum bojkotovať
Kirkúk okrem Kurdov obývajú aj Arabi a Turkméni. Tí budú podľa tureckého denníka Hürriyet referendum bojkotovať. V spoločnom vyhlásení sa k tomu zaviazalo sedem turkménských politických strán a svojich priaznivcov vyzvalo na to isté. Turkménski politici tiež pohrozili, že výsledky kurdského referenda neuznajú a nadchádzajúce hlasovanie označili za "nástroj používaný proti miestnym Turkménom".
"Irak aktuálne prežíva kritické obdobie. Víťazstvo nad teroristickou organizáciou Daeš (Islamským štátom, pozn. red.) je na obzore, ale Havíja a ďalšie časti Kirkúku stále musia byť oslobodené," podotkol v sobotu predseda Irackej turkménskej fronty Ershad Sálih. Práve na tieto oblasti sa po porážke Islamského štátu v Tall Afare iracké vojská zameriavajú.
Práve bojom s Islamským štátom argumentujú tiež Spojené štáty a Veľká Británia s tým, že v súčasnej situácii je referendum veľkým rizikom. Aj to kurdský prezident odmieta.
"Kedy tu naposledy bola stabilita a bezpečie, o ktoré by sme sa mohli báť? Kedy bol Irak tak jednotný, že by sme sa mohli obávať narušenia tej jednoty? Tí, čo hovoria podobné veci, len hľadajú výhovorky, aby nás zastavili," mieni Barzání.
Tradičný nepriateľ Turecko
Proti kurdskému referendu dlhodobo protestuje tiež Turecko, ktoré sa obáva, že nezávislosť irackých Kurdov spustí reťazec reakcií naprieč štátmi a že by sa snaha o nezávislý štát mohla preniesť aj medzi tureckých Kurdov. Tých je podľa americkej CIA v krajine okolo 20 percent populácie a podľa nadácie Institut Kurde de Paris pätnásť až dvadsať miliónov.
"Priali by sme si, aby sa tieto kroky (o usporiadaní referenda) urobili ako výsledok konzultácií. Vždy sme bránili teritoriálnu integritu Iraku. V takto kruciálnom procese nie je taký krok v nikoho záujme," uviedol podľa Hürrieytu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v polovici júna.
Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu potom o dva mesiace neskôr dodal, že by referendum mohlo viesť k občianskej vojne a že Turecko bolo, je a bude proti nemu.