OSN vo svojej poslednej správe uvádza, že počet detí a mladistvých v radoch ozbrojencov sa za posledné roky zdvojnásobil. Humanitárnu pomoc kvôli bojom potrebuje ďalších 28 miliónov detí. Chýba im základná zdravotná starostlivosť aj vzdelanie.
Nasadenie detí v ozbrojených konfliktoch podľa organizácie UNICEF prešlo v posledných rokoch dramatickým vývojom. Až donedávna ozbrojenci využívali mladých regrútov skôr mimo bojiska ako pomocníkov, ktorí sa starali o ranených a vojakom pomáhali so zásobovaním. Teraz sa deti mnohokrát stavajú do prvej línie so zbraňou v ruke. V roku 2015 OSN zaznamenala vyše tisíc takých overených prípadov, tisíce ďalších však pozornosti humanitárnych pracovníkov unikajú.
"Koniec bojov je v nedohľadne a ekonomická situácia rodín postihnutých konfliktami je biedna. Nemajú tak inú možnosť, než svoje deti poslať do práce. Dcéry potom končia v manželských zväzkoch vo veľmi nízkom veku. Počet detí, ktoré sa nejakým spôsobom zapojili do bojov, sa zdvojnásobil," opisuje regionálny riaditeľ UNICEF Geert Cappelaere. Za bojové nasadenie deti dostávajú slušné peniaze. Riziká sú však nemalé.
Príliv tých najmenších je zjavný najmä na bojiskách v Sýrii a Iraku. K nelichotivej štatistike prispel najmä Islamský štát, ktorý svojou ideológiou kŕmi aj šesťročné deti. Núti ich sledovať popravy a cvičí ich v zaobchádzaní so zbraňou. Čisté svedomie v tomto smere nemajú ani iracké milície, ktoré deti trénujú s tichým súhlasom Spojených štátov. Irak pritom už v roku 2008 ratifikoval Dohovor OSN o zákaze verbovania vojakov mladších ako osemnásť rokov.
Kríza v Jemene
Ozbrojené konflikty v rozvojových oblastiach dlhodobo bránia práci humanitárnych organizácií, ktoré sa tu snažia poskytovať základnú pomoc. "Vojny pripravia o detstvo milióny chlapcov a dievčat. Desaťročia pokroku na Blízkom východe a na severe Afriky sú v ohrození," myslí si Cappelaere.
Smutným dôkazom nelepšiacej sa situácie je prehliadaný konflikt v Jemene. Státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy. Po ostreľovaní v mnohých mestách chýbajú dodávky elektrickej energie aj pitnej vody. Celá rada nemocníc je v troskách. Minulý týždeň tu OSN informovala o jednom z mnohých prípadov regrutovania detských vojakov. Išlo až o 1 700 detí. Niektorí vojaci mali iba desať rokov, píše portál The Guardian .
Situácia v Jemene je podľa OSN vôbec najhoršou súčasnou humanitárnou krízou na svete. Bezmála 19 miliónov ľudí sa musí spoliehať na pomoc z cudziny. Sedem miliónov balansuje na hrane hladomoru. Situácii neprispieva ani rýchle šírenie cholery, ktorou aktuálne trpí až 610-tisíc ľudí. Najviac touto situáciou trpia deti.
Samovražedné detské jednotky
Na detských bojovníkov sa čoraz častejšie spolieha tiež nigérijská teroristická organizácia Boko Haram. Za tento rok vyslala na teroristické misie štyrikrát viac detských samovražedných atentátnikov ako vlani. Išlo o 83 detí, väčšina z nich mala menej ako 15 rokov. V jednom prípade teroristi použili pri atentáte batoľa, ktoré bolo pripásané k dievčaťu.
Deti, ktorým sa podarí od Boko Haram utiecť, väčšinou musia podstúpiť dlhé výsluchy a bývajú vyčlenené zo svojich domovských komunít. Nigérijská humanitárna pracovníčka Rebecca Daliová uviedla, že jej organizácia už pomohla 209 deťom, ktoré utiekli od Boko Haram. Jedno dieťa pritom podľa nej bolo ešte len štvorročné.
"Deti, ktoré od Boko Haram utiekli, sú veľmi traumatizované. Boli tam dve dievčatá, ktoré povstalci z Boko Haram pripravovali na samovražedné misie. Ozbrojenci dievčatám vštepovali, že ich život nič neznamená a ak zomrú pri samovražednej misii a zabijú veľa ľudí, až potom ich život zmysel mal," prezradila Daliová.
Nasadenie detí v ozbrojených konfliktoch pre nich môže mať dlhodobé následky, a to nielen kvôli prípadným zraneniam a psychickým traumám. Kvôli vojne totiž často nemôžu chodiť do školy.
Len v Iraku a Sýrii kvôli bojom chýba pravidelná školská dochádzka 3,4 miliónom detí. Na celom Blízkom východe a Severnej Afrike ide dokonca o 16 miliónov. Takto zlé štatistiky UNICEF hlásil poslednýkrát v roku 2007.