Iracký parlament dnes zbavil funkcie kurdského guvernéra spornej provincie Kirkúk. Guvernér s rozhodnutím nesúhlasí a post opustiť nemieni. Informovala o tom agentúra AP.
Provinciu Kirkúk, ktorá je bohatá na ropu, majú pod kontrolou kurdské sily, ale nárokuje si ju Bagdad. Provinčná rada Kirkúku koncom augusta odhlasovala účasť tejto provincie na referende o nezávislosti irackého Kurdistanu, ktoré sa má konať 25. septembra.
Irackí Kurdi plánujú hlasovať o nezávislosti vo svojej autonómnej oblasti a v niekoľkých sporných regiónoch. O vznik nezávislého štátu sa Kurdi snažia od konca prvej svetovej vojny, kedy Blízky východ rozparcelovali koloniálne mocnosti. Oblasť obývaná Kurdmi je v dôsledku toho rozdelená hlavne medzi dnešné Turecko, Irak, Irán a Sýriu.
Vláda v Bagdade s referendom nesúhlasí a označila ho za protiústavné. Iracký zákonodarca Husajn Málikí oznámil, že guvernéra Kirkúku Nadžmiddína Karíma parlament zbavil funkcie po konzultácii s premiérom Hajdarom Abádím. Podľa iného zákonodarcu, Muhammada Karbúlího, guvernér Karím ohrozuje jednotu krajiny a verejný poriadok v Kirkúku.
Kurdskí zákonodarcovia dnešné hlasovanie bojkotovali. Pre zbavenie Karíma funkcie sa podľa Málikího a Karbúlího vyslovilo 187 zákonodarcov. Podľa Karbúlího sa guvernér proti rozhodnutiu parlamentu môže odvolať.
Guvernér Karím rozhodnutie parlamentu krátko nato vo vyhlásení odsúdil a označil ho za "neplatné". Vo funkcii chce zostať.
V Kirkúku žijú Arabi, Kurdi, Turkméni a kresťania. Za súčasných bojov proti radikálom z Islamského štátu (IS) ho vybojovali kurdské milície. Už v minulosti sa malo konať referendum o tom, či sa Kirkúk stane súčasťou irackého Kurdistanu, ale doteraz sa nekonalo.
Proti kurdskému referendu sa okrem Bagdadu stavia aj Ankara a Teherán; Turecko a Irán sa obávajú, že vývoj v Iraku posilní separatistické tendencie Kurdov na ich území. K posunutiu termínu referenda Kurdov vyzval aj Washington, ktorý sa obáva, že to ovplyvní boj proti Islamskému štátu, do ktorého sú kurdské milície zapojené. Referendum naopak podporil Izrael.
Irak má 28 miliónov obyvateľov a Kurdi z nich tvoria necelú pätinu. Autonómiu získali po vojne v Perzskom zálive v 90. rokoch, kedy bola nad provinciami obývanými Kurdmi zriadená bezletová zóna.