Prečo prezidentskej kampani tak dominovala rétorika zmeny?
-- Je tu očakávanie zmeny po 12 rokoch prezidenta Jacqua Chiraca. Mení sa nielen prezident, ale nastupuje aj nová generácia. Všetci traja hlavní kandidáti sa predstavili ako kandidáti zmeny. Preto boli úspešní. Mali dokonca rozpory aj vo vlastných stranách. Sarkozy vstúpil do kampane ako anti-Chirac, ako nositeľ zmeny, ktorú Chirac nepriniesol. Socialistka Royalová sa aj vo vlastnej strane prezentovala ako kandidátka zmeny. Nielen preto, že je žena, ale aj preto, lebo nepatrila k očakávaným hlavným prezidentských kandidátom strany. Dôraz na zmenu bol naozaj silný.
Zmena, to sú reformy. Vo Francúzsku sa však presadzujú ťažko...
-- Áno. Každý povie, že potrebujeme reformy. No len čo sa ich to začne týkať, všetci začínajú pre seba žiadať výnimku. Boja sa zmeny. To nie je len vo Francúzsku.
Aké sú dnes najcitlivejšie témy v spoločnosti, na ktorých sa láme rozdiel pravica -- ľavica?
-- Skôr spoločenské témy, otázka bezpečnosti, imigrácie. Sarkozy rád udrie na túto strunu a nechce dať šancu Le Penovi. Obe strany tu žijú z šoku z minulých volieb (kandidát krajnej pravice, Jean-Marie Le Pen, prekvapivo prešiel do druhého kola volieb v roku 2002, pozn. red.). Pre pravicu to bola lekcia, aby sa teraz nedostal do druhého kola. Nechce nechať otázku národnej identity iba na extrémistov. Podobne Royalová sa poučila z neúspechu Lionela Jospina (kandidát socialistov, ktorý prekvapivo neprešiel do druhého kola volieb v roku 2002, pozn. red.), ktorý podcenil bezpečnosť. Royalová pochopila, že na túto otázku nemajú monopol len ľavicové strany, a že bezpečnosť sa týka ľudí, ktorí žijú na predmestiach. Toto boli kedysi ľavicoví voliči. Prečo dnes teda volia Le Pena? Všetci sa teraz snažili vyrovnať s traumou posledných volieb.
Hrozí rovnako nepríjemné prekvapenie?
-- Obava sa teraz nezdá taká silná. Teraz je tretí muž v prieskumoch Bayrou, nie Le Pen. On vniesol do strán napravo a naľavo rozruch. Ale prieskumy sa veľakrát splietli, takže všetci to berú opatrne.
Kampani dominovali domáce témy. Boja sa kandidáti európskych tém?
-- Všetci traja hlavní kandidát boli v referende pre európsku ústavu, ktorá neuspela. V kampani však pochopili, že čím menej budú hovoriť o Európe, tým lepšie. Táto téma rozdelila nielen krajinu, ale aj vlastných voličov. Avšak hneď po voľbách, prezidentských aj parlamentných, príde na rad otázka, ako sa Francúzsko znova vráti do európskej politiky. Jediný, kto opatrne hovorí o Európskej únii, je Bayrou.
Ktorý z kandidátov má najbližšie k strednej Európe?
-- Pôvodne bola domnienka, že Sarkozy, ktorý má maďarských predkov, by mal mať náklonnosť k strednej Európe, ale nedáva to najavo. Nebolo by to ani najmúdrejšie, takto sa profilovať. Le Pen to začal hneď zneužívať. Len Bayrou je veľmi proeurópsky a práve on zdôrazňuje európsku dimenziu ako prioritu francúzskej politiky. Tu môže byť priestor na jeho vzťah ku krajinám strednej Európy. Na druhej strane vidí, že nové krajiny (Poľsko a Česko) sú voči EÚ skeptické. Pre presvedčeného Európana nie sú nové členské krajiny povzbudením. Takže môže byť opatrný.