Balijská sopka Agung už niekoľko dní hrozí erupciou. Z okolia úrady evakuovali 135-tisíc ľudí. Prípadné prúdy lávy a kamenia by zrejme zničili chatrné príbytky tunajších dedinčanov, výbuch by však mal aj globálny dopad.
Vulkanológovia odhadujú, že by ovplyvnil celosvetovú teplotu o niekoľko desatín stupňov. Domáci sa tiež boja odlivu turistov. Vulkanologička Teresa Ubideová z University of Queensland vysvetľuje, že erupcia by zrejme priemernú globálnu teplotu znížila o desatiny stupňa. Pripomína, že po poslednom výbuchu Agungy v roku 1963, ktorý zabil najmenej tisíc ľudí, priemerná teplota spadla o 0,1 až 0,4 stupňa Celzia.
Dvestoročný výbuch
"Aj výbuch sopky Pinatubo na Filipínach po nasledujúce dva roky zrazil teplotu dokonca o pol stupňa," uviedla pre server Nine.com.au. Vtedy išlo o druhú najsilnejšiu erupciu 20. storočia. Ak sa pozrieme ďalej do histórie, následky sopečných erupcií boli pre svetovú teplotu ešte významnejšie.
V roku 1815 po erupcii indonézskeho stratovulkánu Tambora spadla globálna teplota o tri stupne. Sopka do atmosféry vychrlila milióny ton prachu a kamenia, ktoré tvorili bariéru pre ultrafialové žiarenie. Nasledujúci rok kronikári píšu o "roku bez leta", šírení chorôb a nedostatku jedla.
Ohnivý pás
Kríza sa nevyhla ani Severnej Amerike a Európe. Pri poslednom výbuchu sopka Agung vyvrhla desať kilometrov vysoký stĺpec toxických plynov a žeravého popola. Vulkanológovia sa teraz obávajú, že erupcia o podobnej sile príde v nasledujúcich dňoch.
V posledných hodinách zaznamenali zhruba tisíc menších otrasov. Ich frekvencia sa zvyšuje, otrasy navyše vychádza zo stále menšej hĺbky, čo značí blížiacu sa erupciu. Ubideová pripomína, že Agung sa nachádza na takzvanom Ohnivom kruhu.
Tak sa označuje pásmo okolo Tichého oceánu charakteristické častým výskytom prejavov vulkanickej činnosti a zemetrasení. V oblasti s dĺžkou 40-tisíc kilometrov sa nachádza 452 sopiek a odohráva sa tam približne 90 percent všetkých zemetrasení na planéte.
Spia v stanoch
Úrady doteraz kvôli hroziacej erupcii evakuovali z okolia sopky 135-tisíc ľudí. Už minulý týždeň vyhlásili v oblasti okolo sopky najvyšší stupeň varovania a odporučili, aby sa miestni obyvatelia a turisti nezdržovali v okruhu do 12 kilometrov okolo krátera.
Ľudia žijúci v blízkosti sopky boli presunutí do susedných dedín, kde spia v stanoch, školách a na úradoch. Hoci pre prípad núdze sú pre nich pripravené dostatočné zásoby jedla, pitia a liekov, mnohí majú strach, že sa do svojich domovov ešte dlho nebudú môcť vrátiť.
Jeden z miestnych poľnohospodárov sa Reuters zveril s obavou, že láva mu zničí dom a živnosť. "Neviem, čo budem robiť ak mi erupcia zničí dom. Neviem, kde budú spať moje deti. Môžem sa len modliť," povedal.
Odliv turistov
Miestni sa obávajú tiež odlivu turistov, ktorí sú pre mnohých hlavným zdrojom obživy. Vlani Bali navštívilo bezmála päť miliónov cudzincov. V posledných dňoch však turisti začínajú zájazdy rušiť.
Riaditeľ turistickej rady Ida Bagus Agung Partha Adnyana portálu The Sydney Morning Herald vysvetlil, že kritické bude najmä obdobie Vianoc a osláv príchodu nového roka.
"Vyzerá to, že cestovatelia sa rozhodli v týchto termínoch vyčkávať. Musíme sa o to postarať a apelovať na vládu, aby znížila stupeň ohrozenia. Už je to týždeň, čo sme na najvyššom stupni a situácia sa vôbec nezmenila," povedal Adnyana.
Pomohol boh?
Boh nás ochráni Jedným z hlavných cieľov turistov na Bali je tunajší najväčší hinduistický chrám Pura Besakih, ktorý leží uprostred nebezpečnej zóny pri svahu sopky Agung. Ešte pred pár týždňami tadiaľ prechádzali stovky turistov za deň. Teraz je tu pusto.
Pak Wayan tu prevádzkuje malý obchod. V posledných dňoch sa sem vždy nakrátko vracia z evakuačného centra. Pred evakuáciou si za deň zarobil až dvadsať dolárov, teraz je spolu s rodinou úplne závislý na príspevkoch od vlády.
Chrám Pura Besakih pri erupcii v roku 1963 len tesne unikol deštrukcii. Prúd lávy ho minul o pár metrov. "Sčasti za to mohol zázrak aj dobrá strategická poloha chrámu," opisuje Gusti Ngurah Sudiana z Balijskej hinduistickej asociácie.
Tvrdí, že sám boh vraj veriacich naviedol na miesta, kde chrámy majú stavať. Sudianov otec sledoval erupciu na hinduistickej ceremónii neďaleko od sopky. Z neba začali pršať kamene. "Rozprával mi, že kamienky padali iba na tých ľudí, ktorí mali dáždnik," opisuje Sudiana. Mnohí domáci aj dnes veria, že ich hinduistické božstvá ochránia pred ničivou silou posvätného Agungu.