V hospodárskej politike si musel Kremeľ priznať, že ambiciózny cieľ Putina - zdvojnásobenie HDP do roku 2010 je prakticky nesplniteľný, rast však mohol byť vyšší a zahraničné investície tiež. Najdôležitejšou udalosťou roka nazvali experti rekordný pokles kurzu dolára oproti rubľu.
Aféra roka
Príčinou prepadu v hospodárskej politike je okrem iného aj "zoštátnenie" ropného koncernu Jukos. Prezidentov ekonomický poradca Andrej Illarionov nazval predaj najcennejšej dcéry Jukosu - Juganskneftegazu štátnemu podniku Rosnefť "aférou roka". "Ekonomická politika Ruska sa zhoršila, zdvojnásobenie HDP sa nekoná," zhodnotil uplynulý rok Illarionov. Posledných 366 dní nazval "rokom veľkého prelomu". "Zotrvačný model sa podľa neho zmenil na model intervenčný - zvýšilo sa zasahovanie štátu do ekonomiky. "Vláda svojimi nešikovnými zásahmi znížila tempo rastu o tri percentá HDP," odcitoval Illarionova denník Izvestija.
Znalec ruskej duše Fjodor Dostojevskij tvrdil, že jeho národ nemá zmysel pre postupnosť historického vývinu. Experiment s kapitalizmom sa nepodaril, a tak sa Rusi vracajú na známe chodníčky, k mechanizmom, ktoré poznajú. Súčasný systém sa podľa analytikov približuje k čínskemu modelu - štátnemu kapitalizmu.
Strata vplyvu
O nič lepšie sa ruskej vládnucej garnitúre neviedlo ani v zahraničnej politike. Rozšírenie NATO a Európskej únie o krajiny bývalého sovietskeho bloku - vrátane Pobaltia - nebolo pre bývalú veľmoc dobrou správou. Ako prehratú bitku však musí Putin brať stratu vplyvu v zóne tzv. blízkeho pohraničia. V ukrajinských prezidentských voľbách stavil na expremiéra Viktora Janukovyča a otvorene ho podporoval. V opakovanom druhom kole však vyhral opozičný líder Viktor Juščenko, ktorý môže prehodnotiť záväzky Ukrajiny v projekte Jednotného hospodárskeho priestoru. Pritom to bola práve tesná integrácia v rámci SNŠ, ktorú si Putin stanovil ako zahraničnopolitickú prioritu. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov budúci rok nebudú zrejme ani vzťahy so Západom také srdečné.
Posilnenie moci
Vo vnútornej politike sa Putinovi, ktorého si Rusi v marci po druhýkrát zvolili za prezidenta, podarilo upevniť moc. Po teroristických útokoch v Beslane - najtragickejšej udalosti uplynulého roku - sa rozhodol pre rozsiahle zmeny vo volebnej legislatíve a politickom usporiadaní krajiny. Najdôležitejšou je voľba gubernátorov regionálnymi parlamentami na odporučenie hlavy štátu, prechod na pomerný volebný systém a nový protiteroristický zákon. "Súčasná mocenská vertikála sa skladá z Vladimira Putina, ktorý je teraz prinútený zodpovedať za všetko; Dmitrija Kozaka (teraz splnomocnenec pre južné Rusko) - jediného schopného úradníka v jeho okolí a pokorných úradníkov v Dume, vláde a lokálnych administratívach na všetkých úrovniach," zhodnotil situáciu zástupca šéfredaktora denníka Vremja novostej Semen Novoprudskij.
Pre rok 2005 predpovedajú novinári koniec kedysi mocnej "rodiny" exprezidenta Borisa Jeľcina. "Definitívne stratia moc v kruhoch prezidenta Putina," znie prognóza ruského týždenníka Versija. Medzi prvými boli mediálni magnáti Vladimir Gusinskij a Boris Berezovskij. Potom zmizla so scény Jeľcinova dcéra Tatiana Djačenková, bývalý šéf prezidentskej administratívy Alexander Vološin a premiér Michail Kasianov. Miliardár Roman Abramovič síce "prebehol" na Putinovu stranu, podľa niektorých sa však ani on nemôže cítiť úplne bezpečne.