Ich obavy vzbudili uniknuté dokumenty z protiteroristickej divízie FBI. Tajná služba v nich varuje, že sa Afroameričania budú mstiť za policajnú brutalitu.
Aktivistom okrem iného prekáža, že ich FBI paušálne označuje za extrémistov. Správu datovanú k augustu 2017 spracovala divízia FBI, ktorá sa zaoberá analýzami hrozieb domáceho terorizmu.
Sledovaní aktivisti
"FBI považuje za veľmi pravdepodobné, že vnímanie policajnej brutality černošskými extrémistami vedené proti Afroameričanom vyvolalo nárast úmyselného násilného správania voči represívnym zložkám a veľmi pravdepodobne bude slúžiť ako ospravedlnenie takého násilia," píše sa v správe.
Tá ďalej tvrdí, že incidenty "údajnej policajnej brutality" budú naďalej slúžiť ideologicky motivovaným trestným činom v rámci hnutia za černošskú identitu. Že sú rôzni černošskí aktivisti pod drobnohľadom FBI, nie je novinkou. Ich sledovanie protiteroristickou sekciou je však podľa niektorých alarmujúce.
Obmedzenie slobody
Boja sa totiž, že úrady môžu pod zámienkou hrozby terorizmu obmedzovať slobodu prejavu aj u aktivistov, ktorí s násilím nemajú nič spoločné, a zamieňať ich za extrémistov.
"Keď hovoríme o nepriateľoch štátu a teroristoch, automaticky (takto označených) ľudí zbavujeme práv hovoriť a protestovať," myslí si Mohammad Tajsar, advokát Amerického zväzu občianskych slobôd. "Odsúvajú na okraj tie legitímne hlasy v rámci politickej diskusie, ktoré volajú po rasovej a ekonomickej spravodlivosti," dodáva.
FBI na otázky novinárov nereagovala, pre web Foreign Policy iba obhajovala sledovanie "černošských radikálov" s tým, že nejde o rasovú profiláciu. "FBI nemôže začať vyšetrovanie iba na základe rasy, etnicity, národného pôvodu či náboženstva," uviedla vo vyjadrení.
Len zlomok
FBI v správe píše o niektorých prípadoch násilia proti polícii. Najviac priestoru dostal dvadsaťpäťročný Micah Johnson, ktorý v Dallase zabil päť policajtov a neskôr uviedol, že mieril na belochov a zástupcov štátnych orgánov.
Počet policajtov zabitých v službe však zostáva zlomkom z počtu zabitých ľudí policajtmi. Podľa štatistík navyše policajtov zabíjajú častejšie belosi ako černosi, upozorňuje The Guardian.
Násilie spojené s černošským extrémizmom podľa spravodajcov dosiahlo vrchol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v reakcii na zmeny sociálno-ekonomických postojov a na zaobchádzanie s černochmi v spoločnosti. Možnými indikátormi súčasnej hrozby násilia voči štátnym zložkám má byť podľa FBI zvyšujúce sa "antibelošská rétorika" a pokusy o získanie nelegálnych zbraní alebo výbušnín.
Posun v politike?
Hnutie Black Lives Matter (spolok protestujúci proti častým zabitiam černochov políciou v USA) v súvislosti so správou upozorňuje, že nemá žiadne väzby na Micaha Johnsona ani iných extrémistov.
Aktivistka hnutia, herečka Elsa Waitheová, varuje, že klasifikácia FBI by mohla niektorých ľudí odradiť od účasti na pokojných protestoch a kriminalizovať niektorých členov hnutia. "Označenie čierni extrémisti je zámerne vágne ... Ak si chcem urobiť piknik pre černochov, znamená to teraz, že ide o nejaký druh teroristickej aktivity?" kladie rečnícku otázku Waitheová.
Správa sa blíži názoru rasistov, tvrdia kritici. Niektorí sa tiež obávajú, že prebieha posun v prioritách bezpečnostnej politiky administratívy Donalda Trumpa.
Belosi mimo radar
Úrady sa podľa nich majú viac sústrediť na čierne komunity alebo hrozbu islamského terorizmu a naopak menej na ultrapravicové skupiny presadzujúce belošskú nadradenosť.
Dokument sa podľa Mohammada Tajsara zdá v súlade s názormi ultrapravicových osobností, ktoré považujú hnutie Black Lives Matters za teroristickú skupinu a niekedy ho porovnávajú s rasistickou organizáciou Ku Klux Klan.
Označenie pre černošských extrémistov (BIE - Black Identity Extremists) začali úrady používať relatívne nedávno. Do rovnakej skupiny domácich extrémistov radí tiež bielych nacionalistov, anarchistov, bojovníkov za práva zvierat, "ekoteroristov" a ďalšie protivládne či separatistické radikálne skupiny.