Svetové veľmoci vyvíjajú prostriedky na sebaobranu aj na prípadný útok. Jadrové zbrane, ktoré sú v mnohých krajinách zakázané, nahradzujú nové, prekonávajúce aj rýchlosť zvuku. Zbrane jadrového typu predstavujú explóziu, tlakovú vlnu či radiáciu. Nadzvukové "kĺžu" po okraji atmosféry a mieria na bližšie určený cieľ. 

Hypersonické strely evokujú tichú zbraň pohybujúcu sa rýchlejšie než zvuk. Dokážu v istej miere nahradiť aj jadrovú zbraň, pretože vedia niesť aj jadrovú či konvenčnú hlavicu. Zatiaľ ich využívanie spočíva iba v ich testovaní. 

Výber základných údajov o hypersonických (nadzvukových pozn. red.) zbraniach, ktoré v minulých dňoch testovala KĽDR či Rusko:

- Hypersonické zbrane sa pohybujú najmenej päťkrát väčšou rýchlosťou než zvuk (mach 5 čo predstavuje rýchlosť 1 715 m/s, pozn. red.). Môžu preniknúť do vesmíru, väčšinou ale ich let prebieha v zemskej atmosfére.

- Tieto zbrane vyvíja v posledných rokoch Rusko, USA, Čína a ďalšie krajiny.

- Existuje niekoľko typov vyvíjaných protilodných či protizemných striel či bezpilotných lietadiel, z ktorých boli niektoré už úspešne testované.

- Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej chvíli neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné.

- Vďaka svojej veľmi vysokej rýchlosti, pohybu v atmosfére a schopnosti manévrovania sú hypersonické rakety súčasnými systémami protiraketovej obrany prakticky neodhaliteľné.

- Do ich pohonov sa využívajú jednoduché reaktívne motory, respektíve varianty scramjet (kategória motora pozn. red.) s nadzvukovým spaľovaním.

- Hypersonické rakety môžu niesť jadrové aj konvenčné hlavice.

- Podľa niektorých názorov môže vývoj novej generácie hypersonických zbraní narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu.

V súčasnosti je známych niekoľko vyvíjaných hypersonických lietadiel a striel v rôznych krajinách:

USA:

- Armáda nemá zatiaľ tieto zbrane vo svojom arzenáli, zameriavala sa na ich výskum a testovanie. V pondelok skupina Lockheed Martin oznámila otvorenie prvej továrne na ich výrobu.

- Armáda testovala napríklad rôzne strely, Advanced Hypersonic Weapon (typ rakety s dlhým doletom, pozn. red.) či rad bezpilotných lietadiel.

Rusko:

- Vlani oznámilo, že do svojho arzenálu zaradilo riadené hypersonické strely Avangard, ktoré sa uvoľňujú z medzikontinentálnych balistických rakiet a sú schopné cestovať v atmosfére viac než 20-násobnou rýchlosťou zvuku. Ruský prezident Vladimir Putin strelu označil za "absolútnu zbraň", ktorá je "absolútne nezraniteľná" prostriedkami protivzdušnej obrany.

- Moskva testuje hyperzvukové strely Cirkon odpaľované z lodí či ponoriek a podobné rakety s označením Kinžal, ktoré vypúšťajú stíhačky MiG-31. Raketa Cirkon je podľa údajov uvádzaných ruskou armádou schopná dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku.

Čína:

- Hyperzvukové strely by mohli byť podľa niektorých analytikov pripravené na využitie ešte tento rok.

- V roku 2019 predstavil Peking napríklad Tung-feng 17 (hypersonická riadiaca raketa pozn. red.), ktorý údajne dosiahol rýchlosť Mach 5 až Mach 10 (6 173 až 12 360 kilometrov za hodinu pozn. red.).

Severná Kórea:

- Koncom septembra KĽDR údajne odpálila do mora novú hypersonickú raketu. Odborník na raketové strely, Čang Jong-kun z Kórejskej univerzity pre letectvo a kozmonautiku povedal, že severokórejský test pravdepodobne nebol úspešný, pretože strela podľa zhodnotenia juhokórejských armádnych spravodajských služieb dosiahla len rýchlosť 2,5 machu. 

Ostatné:

- Hypersonické zbrane vyvíja aj Francúzsko, Nemecko, Austrália, India či Japonsko. Vývoj začal aj v Iráne, Izraeli či Južnej Kórei.