Rusi podľa západných spravodajcov otvorili nový front v informačnej vojne. Zameriavajú sa na aliančných vojakov a dáta z ich chytrých telefónov. Zaujímajú ich operačné informácie či sila jednotiek rozmiestnených pri hraniciach s Ruskou federáciou.
Zástupcovia NATO považujú tieto snahy za koordinované akcie ruských štátnych orgánov. Podľa nich Moskva používa sofistikované drony vybavené zariadením na monitorovanie elektronických zariadení, ktoré bežní ľudia nemajú k dispozícii, píše web The Wall Street Journal.
Sledujú vojakov v Pobaltí
Hlavným cieľom ruských spravodajcov má byť kontingent štyroch tisíc vojakov NATO rozmiestnených v Pobaltí a Poľsku. Jedným z postihnutých bol napríklad podplukovník Christopher L'Heureux, ktorý prevzal v júli velenie nad základňou v Poľsku. Vojak zistil, že sa neznámy hacker snažil získať dáta z jeho osobného iPhonu. Vďaka IP adrese bolo zistené, že stopy vedú do Ruska.
L'Heureux, ktorý má na starosti rozmiestnenie jednotiek na odrazenie potenciálneho útoku vedeného z Ruska, tvrdí, že bol tiež sledovaný. Podľa neho boli chytré telefóny či facebookové účty "hacknuté" minimálne ďalším šiestim vojakom pod jeho velením.
Vojaci sú trénovaní
Myslia si, že Rusi možno chcú vojakov len zastrašiť: že sú sledovaní a že môže byť prelomené ich heslo. Zástupcovia NATO odmietli poskytnúť technické detaily bezpečnostných opatrení k týmto prípadom, ale tvrdia, že vojaci sú trénovaní, aby rizikám kybernetických útokov odolali.
Vojenskí experti na kyberšpionáž súdi, že prelety dronov a zhromažďovanie dát z chytrých telefónov naznačujú, že sa Rusi snažia monitorovať aliančné jednotky na nových základniach, aby zistili, či počet vojakov zodpovedá verejne deklarovanému.
Experti prikladajú incidentom rôznu váhu
Časť expertov vojenskú dôležitosť takýchto akcií znižuje s tým, že spôsobí malú či žiadnu škodu a často ide len o získanie informácií, ktoré sú verejne prístupné. Niektorí však tvrdia, že v kríze by mohli zozbierané informácie a nabúrané smartphony spomaliť reakciu NATO pri ruských vojenských akciách.
Napríklad keby bol telefón niektorého z dôstojníkov použitý na rozosielanie falošných rozkazov. Hoci je takáto komunikácia v rámci armády zakázaná, napriek tomu by mohla do radov vojakov vniesť zmätok. Ak by nabúraný telefón niekto z vojakov priniesol do priestorov so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami, mohol by byť podľa odborníkov použitý k zberu citlivých informácií.
Christopher L’Heureux o tom, ako sa mu snažili dostať do telefónu:
Telefóny robili "divné veci"
Vojaci slúžiaci blízkosti estónsko-ruských hraníc si v januári sťažovali na "divné veci", ktoré sa dejú s jej telefóny na základni v Tape v čase, keď na základňu mali prísť nové francúzske a britské jednotky. Vyšetrovanie ukázalo, že Rusi zrejme použili prenosné zariadenie, aby získali prístup do smartphonov v oblasti.
Zariadenie zachytávala dáta poslaná skrze tieto telefóny a odstraňovalo na nich kontakty. Od incidentu v Tape museli vojaci odstrániť SIM karty z telefónov a internet môžu používať iba v zabezpečených zónach. Využívanie aplikácií na určenie polohy je tiež zakázané.
Rusov zaujímali aj osobné informácie vojakov
Niekedy je cieľom vojakov iba kompromitovať ich osobnými informáciami zistenými zo sociálnych sietí. V Litve napríklad neznámy človek americkému vojakovi oznámil informácie o ňom a jeho rodine, podobný incident sa stal vo vlaku v Poľsku.
Podľa spravodajcov boli títo ľudia ruskí agenti. "Rusko sa vždy snažilo zacieliť na zamestnanca NATO kvôli spravodajským informáciám. Ale takéto obťažovanie a zastrašovanie je za poslednú dobu bezprecedentné," myslí si Keir Giles z medzinárodného inštitútu Chatham House, ktorý sa zaoberá vzťahmi s Ruskom.
Informačná vojna
Podľa neho je jasné, že v oblastí Pobaltia a Poľska, ktoré sú v dosahu ruských antén a dronov, prebieha informačné vojna. Estónsko, Litva aj Lotyšsko už zažili kybernetické útoky na celonárodnej siete, z ktorých viní Rusko.
"Sme v nevyhlásenej nekonvenčné kybernetickej vojne. Vieme, v akom susedstve žijeme," povedala už skôr litovská prezidentka Dalia Grybauskaité. Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves zase vyhlásil, že počas jeho mandátu, ktorý skončil vlani, bolo spozorované niekoľko podozrivých dronov.