Sebastian Kurz, hlavná tvár kresťanských demokratov (ÖVP), sa ako 31-ročný s veľkou pravdepodobnosťou môže stať najmladším lídrom v Európe. Jeho strana získala 31,4 percenta a vyhrala rakúske predčasné parlamentné voľby.
Druhí skončili pravicoví populistickí Slobodní Henza-Christiana Stracheho s 27,4 percentami. Tretí skončili sociálni demokrati (SPÖ) s 26,7 percentami. Vládnych variantov je zatiaľ viac.
Kto s kým?
Vzhľadom k vážnym roztržkám medzi SPÖ a ÖVP sa nepredpokladá pokračovanie tradičnej veľkej koalície týchto dvoch strán. Zvlášť keď veľmi solídnych 27 percent dostali Slobodní Henza-Christiana Stracheho, ktorí si týmto výsledkom hlasno povedali o účasť vo vláde.
Napriek tomu je veľká koalícia stále existujúcou možnosťou. Za najpravdepodobnejšiu možnosť je považovaná čierno-modrá koalícia, v ktorej by zasadli ľudovci spolu so Slobodnými.
Obe strany sa v kampani zhodovali na prísnejšej kontrole hraníc a urýchlení odsúvania nelegálnych migrantov, prípadná spolupráca by mohla Kurza donútiť k ešte výraznejším pravicovým postojom a odtiahnuť tak ľudovcov z ich tradičného stredového teritória.
Celkové vyznenie takejto koalície by mohlo vtlačiť rakúskej vládnej politike výrazne pravicové rysy. Slobodní by sa do vlády vrátili po desiatich rokoch.
Iný variant by sa črtal, ak by sa sociálnym demokratom podarilo dohodnúť na spolupráci so Stracheho Slobodnými. Predseda sociálnych demokratov sa síce neskôr v kampani k sprísneniu režimu na hraniciach prihlásil, napriek tomu by sa strany pravdepodobne ťažko dohadovali na spoločnom programe. Ak by sa im to podarilo, obišli by víťazných ľudovcov Sebastiana Kurza.
Poslednou z pravdepodobných možností je "supervelká" koalícia všetkých troch veľkých strán. Takáto vláda by mala viac ako 80 percent podpory, napriek tomu sa tento variant zdá najmenej pravdepodobný. Kurz v povolebnej debate nevylúčil ani možnosť menšinovej vlády kresťanských demokratov.
"Samozrejme by som rád vytvoril stabilnú vládu. Pokiaľ to však nepôjde, sú aj iné možnosti," povedal Kurz v rakúskej televízii ORF.
Podobne ako ostatní lídri deklaroval, že chce rokovať s každým, počká si vraj ale na oficiálne výsledky. Pri skladaní koalície sa bude hrať aj o budúcu podobu Európy. Stracheho Slobodní sú výrazne euroskeptickí, Kurz sa s Európskou úniou dostal do sporu už pri riešení migračnej krízy.
Obaja lídri v kampaniach naznačovali, že by radi nadviazali užšiu spoluprácu so štátmi V4, s ktorými majú podľa ich mienky veľa spoločných záujmov.
Špinavá kampaň, zhodujú sa odborníci
Tohtoročná kampaň bola na rakúskej pomery nezvyčajne tvrdá. Najviac sa vyostrené konflikty prejavovali vo vládnej koalícii ľudovcov a sociálnych demokratov, ktoré nakoniec vyústili v koniec vládnej spolupráce a do predčasných volieb.
Obe strany sa navzájom očierňovali, čo je prax, ktorú skritizoval aj rakúsky prezident Van der Bellen. "Špinavá" kampaň sa najviac vypomstila vládnucim sociálnym demokratom kancelára Sterna.
U tých sa prevalilo, že prevádzkujú anonymne dva účty na sociálnych sieťach, ktoré zámerne očierňovali čerstvého víťaza volieb Kurza. Od júna tak preferencie sociálnych demokratov vytrvalo klesali.
Na vlne vládnych rozporov sa naopak zviezla populistická FPÖ Henza-Christiana Stracheho, ktorá sociálnych demokratov nakoniec preskočila a vyhupla sa nakoniec na druhú priečku. Našla naopak veľa spoločných tém s ľudovcami, ktorí nespokojní z vládnej koalície odišli.
Výber najmladších európskych premiérov od roku 1900: Ahmet Zogu - predsedom vlády Albánska sa stal v roku 1922 vo veku 27 rokov. V rokoch 1925 až 1928 bol prezidentom krajiny a v rokoch 1928 až 1939 stál na čele Albánska ako kráľ Zog I. Mario Frick - premiér Lichtenštajnska v rokoch 1993 až 2001, nastúpil do funkcie vo veku 28 rokov. Milo Djukanovič - na čele vlády Čiernej Hory stál prvýkrát v roku 1991 vo veku 29 rokov, s prestávkami bol premiérom až do roku 2016. V rokoch 1998 až 2002 bol prezidentom krajiny. Branko Crvenkovski - dvojnásobný predseda vlády Macedónska, premiérom sa prvýkrát stal v roku 1992 vo veku 29 rokov. V rokoch 2004 až 2009 bol prezidentom krajiny. Ilir Meta - premiérom Albánska sa stal v roku 1999 vo veku 30 rokov, od júla 2017 je prezidentom krajiny. Pandeli Majko - dvojnásobný premiér Albánska, prvýkrát sa postavil do čela vlády v roku 1998 vo veku 30 rokov. |