Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.10.2017, 11:00

Pre islam nemusíme popierať vlastné kultúrne dedičstvo, hovorí nemecká právnička a moslimka

Európu poznáme ako projekt mieru, to potrebujeme zachovať, hovorí Seyran Ates, predstaviteľka reformovaného islamu a zakladateľka iniciatívy StopExtremismEU.

Mestské graffiti ženy v hidžábe v jednej zo štvrtí Berlína, kde žijú imigranti.
Zdroj: Mestské graffiti ženy v hidžábe v jednej zo štvrtí Berlína, kde žijú imigranti. (Zdroj: Dreamstime)

Od EÚ požadujete, aby prijala účinné opatrenia proti extrémizmu. Prečo to robíte práve cez petíciu? Je to správny nástroj?
Sme právnici, máme radi zákony, myslíme si, že práve zákony menia pomery v spoločnosti.

Znamená petícia, že sa EÚ nevenuje tejto téme dostatočne?
Áno, definitívne áno. Ja sama som prišla z ľavicového politického hnutia, kde som sa ako občianka naučila, že občania naozaj musia použiť svoj hlas, musia občas dať nejaký stimul alebo popohnať politikov, aby sa začala diskusia a aby sa prijali zákony. Aj zo skúseností vieme, že politici akoby si netrúfali niektoré témy vecne a pozitívne nastoliť.

Na svojich stránkach píšete: „Chceme, aby bola Európa znovu bezpečná.“ Kedy Európa prestala byť podľa vás bezpečná?
Európa nie je bezpečná už mnoho rokov. Povedala by som, že od 11. septembra (2001, pád dvojičiek, poznámka redakcie), ale možno dokonca od roku 1990, keď v Káhire islamské krajiny podpísali Deklaráciu ľudských práv v islame. Na svete bol vždy nejaký extrémizmus, ja som to zažila počas mojej mladosti, len boli iné hrozby. Vyrástla som v Berlíne, ktorý bol predelený múrom. Vtedy proti sebe stáli dve mocnosti Sovietsky zväz a USA. Mali sme aj Irán, RAF (ľavicová teroristická organizácia, poznámka redakcie). Po páde Berlínskeho múru sa hrozby zmenili. Každé desaťročie má svoje výzvy. My dnes vnímame Európu inak, poznáme ju ako projekt mieru, za ktorý jej bola udelená Nobelova cena za mier, z tohto územia nevzišli vojny. To si potrebujeme zachovať. Avšak fakt, že v minulosti to bolo horšie, neznamená, že sa teraz máme len prizerať. Preto predkladáme náš návrh. To, že v minulosti boli obete, neznamená, že my s tým teraz nevieme nič urobiť. Snažíme sa nájsť to najlepšie riešenie.

Nemecká právnička a predstaviteľka reformovaného islamu Seyran Ates. (Zdroj

​ V návrhu protiextrémistickej smernice sa zasadzujete za odškodňovanie ľudí postihnutých extrémizmom. Ako by sa peniaze mali vymáhať a od koho?
Ide o odškodné, ktoré môžu žiadať napríklad ženy alebo deti, ak majú extrémistického manžela alebo otca. Odškodné funguje tak ako v prípade autonehody. Máte autonehodu, nahlásite to na polícii, dôjde k súdnemu procesu. To, čo je v tomto prípade špeciálne, je, že máte minimálne odškodné štyri ročné platy, a ešte je prenesené dôkazné bremeno. To znamená, že ak žena povie, že muž jej bráni pracovať alebo vzdelávať sa, má nárok na takúto minimálnu sumu odškodnenia, ak jej muž nedokáže, že jej nebráni.

V prípade autonehody majú ľudia poistenie, z ktorého sa odškodné platí. Čo v prípade „nesprávneho“ manžela?
Keďže neexistuje poistenie proti extrémizmu, bude to musieť páchateľ platiť sám. Ide o to, že títo ľudia, ktorí majú na svedomí nútené sobáše alebo vraždy zo cti, alebo domáce násilie, ktoré muži páchajú na ženách, tí ľudia vlastne nenesú náklady. Keď niekto v mešite má nenávistné prejavy a vystúpenia, vtedy má nastúpiť odškodné. Nestane sa zo dňa na deň, že svoju dcéru niekto núti do sobáša alebo jej bráni chodiť do práce. To je dlhodobý vývoj. A keď to títo ľudia nechcú pochopiť, že takto to nejde, t

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.