Spojené štáty netrpezlivo očakávajú zverejnenie posledných tajných materiálov o vražde niekdajšieho prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963. Odhalenie posledného dielika skladačky do konšpiráciami opradeného prípadu môže zaraziť už len prezident Donald Trump. Tlačia na neho však aj niektorí členovia Kongresu.
Zverejnenie kompletného spisu nariaďuje zákon z roku 1992, ktorý americkým archívom ukladá, aby odtajnili všetky dokumenty týkajúce sa prípadu vraždy Kennedyho do dvadsaťpäť rokov od vydania zákona. Táto lehota uplynie 26. októbra. Na verejnosť sa už dostalo mnoho dokumentov, tie najcitlivejšie však stále zostávajú pod zámkom.
Video ukazuje prílet Kennedyho v osudný deň do Dallasu:
Práve utajovanie časti spisu je živnou pôdou pre mnohé konšpiračné teórie, ktoré sa v priebehu rokov okolo Kennedyho smrti vytvorili.
Atentát spáchal Lee Harvey Oswald, ktorý sa podľa vyšetrovania týždeň pred osudnou udalosťou vydal do Mexika, kde sa mal údajne stretnúť s členmi sovietskych tajných služieb. Zároveň sa tu zmieňoval o plánoch na vraždu amerického prezidenta. Paradoxné je, že už vtedy ho sledovala CIA. Vo vražde Kennedyho mu však nezabránila.
Možné zapojenie tajných služieb do vraždy Kennedyho je dvojsečnou zbraňou. Tajné materiály by mohli udalosť osvetliť, zároveň však môžu obsahovať citlivé informácie, ktoré by na CIA vrhali zlé svetlo, uviedla stanica CNN.
Zverejnenie dokumentov môže prekaziť Trump
Aj preto zámorské médiá špekulujú, že publikácia zvyšku materiálov ešte nemusí byť istá. Zákon z roku 1992 umožňuje prezidentovi predĺžiť ich utajenie. Trump tak môže v nasledujúcich dňoch dlhoočakávaný prelom v kauze Kennedyho vraždy oddialiť. Proti sa však stavia iniciatíva niektorých kongresmanov a senátorov. Tí sa zhodujú, že je čas, aby sa verejnosť o vražde 35. prezidenta Spojených štátov dozvedela pravdu.
Vyšetrovatelia prípad uzavreli s tým, že vraždu Kennedyho pripravil a vykonal Oswald bez komplicov. Prieskum spoločnosti Gallup z roku 2013 však ukazuje, že 63 percent Američanov má iný názor. Verí, že atentát vykonali najmenej dvaja ľudia. Niektorí hovoria o vplyve mafie, vlády, CIA či kubánskych alebo sovietskych činiteľov.
Často divoké teórie podporuje aj fakt, že Oswald bol ešte pred začatím súdneho pojednávania zavraždený. V budove dallaskej polície ho zastrelil majiteľ lokálneho nočného klubu Jack Ruby. Ten bol za zabitie Oswalda odsúdený na trest smrti, ale ešte pred odvolacím procesom v roku 1967 zomrel na rakovinu.
Sám Trump sa ku konšpiračným teóriám pripojil počas minuloročnej prezidentskej kampane. Vyhlásil vtedy, že otec republikánskeho senátora Teda Cruza mohol byť súčasťou plánu na zabitie Kennedyho. Trump si za svoje slová vyslúžil kritiku, jeho cestu do Bieleho domu to však nezastavilo.
Mladá nádej pre USA
Kennedy bol jedným z najobľúbenejších prezidentov v dejinách Spojených štátov. Pre Američanov zosobňoval nádej, mladosť, úspech a idealizmus. "Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, pýtajte sa, čo môžete vy urobiť pre vašu krajinu," vyhlásil pri vstupe do prezidentského úradu v januári 1961. Vo veku 43 rokov bol vôbec najmladším šéfom Bieleho domu.
Prvým testom prešiel už v apríli 1961, kedy schválil inváziu na Kubu. Tento pokus o zvrhnutie tamojšieho vodcu Fidela Castra býva považovaný za jeden z najväčších debaklov CIA - režim na Kube zvrhnutý nebol, len sa vyhrotili vzťahy medzi oboma krajinami.
Najhoršie okamihy v Bielom dome však Kennedy zažil na jeseň 1962, kedy sa svet ocitol na pokraji jadrového konfliktu. USA začali námornú blokádu Kuby po tom, čo tam ich špionážne lietadlá objavili sovietske balistické rakety. Kennedy, čeliaci tlaku generálov a politických jastrabov, ktorí túžili po odvete za krach invázie na Kubu, sa však nakoniec sa sovietskym vodcom Nikitom Chruščovom dohodol a svet tak zostal pred jadrovou katastrofou uchránený.
Kennedy stál tiež za doteraz najväčším úspechom amerického vesmírneho programu - projektom Apollo, ktorý vyvrcholil v júli 1969, kedy astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prvý vytlačili svoje stopy v mesačnom prachu. Na tento vesmírny program chce teraz nadviazať aj Trump.
Koniec vlády Kennedyho prišiel nečakane pri návšteve texaského Dallasu 22. novembra 1963. Prejazd jeho kolóny mestom zastavili pol hodiny po poludní výstrely, ktoré 46-ročného Kennedyho zasiahli do hlavy a krku. Nedlho potom v nemocnici zraneniam podľahol.