Európski lídri sa v decembri dohodli na finančnom rámci pre Európsku úniu na roky 2007 až 2013. Slovensko doteraz tieto problémy nezaujímali a v slovenských médiách sa aj teraz hovorilo len o tom, či dostaneme viac alebo menej. Aký je pohľad na toto rokovanie zvnútra?
- Je dôležité, že únia v počte 25 členov vôbec dospela k základu dohody. Jednou z dôležitých klauzúl dohody je však znovuposúdenie celej stratégie, vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, po roku 2008, keďže financovanie únie potrebuje výrazné zmeny. Vyplýva to z jeho celkového rámca, ale aj samotného procesu jeho tvorby. Dlhé, nočné, ťažko predvídateľné rokovania nie sú povzbudením pre žiadneho z aktérov. Skôr vyvolávajú neistotu, či sa únia so zvyšujúcim počtom členov bude vedieť dohodnúť aj v budúcnosti alebo to bola jedna z historicky posledných dohôd svojho druhu. Či sa nebudeme musieť prikloniť k jednoročnému rozpočtovaniu.
Keď Británia viedla rokovania a musela prispôsobovať pôvodný návrh, bolo evidentné, ktoré sú jednotlivé národné záujmy, ale zároveň nebolo jasné, čo je ten spoločný európsky. Spoločná poľnohospodárska politika je skôr modelom spätým s minulosťou než budúcnosťou. Štrukturálna politika potrebuje adaptáciu. A to všetko by sa malo diať v línii modernizácie, ktorá Lisabonskú stratégiu hospodárskeho rastu a zamestnanosti nepovažuje len za prídavok, ale za centrálnu spoločnú prioritu.

Vyčleňuje únia dosť peňazí na ciele, ktoré si dala v oblastiach vzdelávania, kultúry či výučby jazykov, za ktoré v Európskej komisii zodpovedáte?
- Nemám nerealistické očakávania o financiách pre rezorty, za ktoré zodpovedám. Už dnes možno povedať, že k pôvodnému zvýšeniu, ktoré navrhovala Prodiho aj Barrosova komisia, nedôjde. V pôvodnom návrhu komisie totiž bola priorita vzdelávania a vedy vyjadrená aj tým, že na budúce sedemročné obdobie predstavovali najvyšší finančný nárast. Isté posuny však očakávam od Európskeho parlamentu. Ten prijal v minulom roku základné stanovisko k tomuto návrhu. Celkový návrh komisie redukoval, ale v troch oblastiach žiadal ešte viac - vzdelávanie, mládež a kultúra.

Slovenské školstvo sa reformuje, podstupuje mnohé zmeny, s ktorými nie sú všetci spokojní. Obstojí vzdelávací systém v porovnaní s ostatnými krajinami únie?
- Slovensko je z tohto pohľadu krajinou, ktorá sa mení. Čím nechcem povedať, že všetko je ideálne, bez problémov. Avšak po prvýkrát v čerstvo schválenom štátnom rozpočte dominovalo školstvo ako priorita. Má relatívne najvyšší prírastok oproti ostatným rezortom. To však nestačí iba v jednom rozpočte. Ide o to, aby sa takéto rozhodnutia stali dlhodobými trendmi, aby sa nemenili s každou novou vládou, aby boli silne zakomponované do regionálnych prístupov, aby sa prostredníctvom európskej pomoci, hlavne vo forme štrukturálnych fondov, rozvíjali nielen diaľnice a životné prostredie, ale aj ľudský potenciál. Cieľom musí byť kvalita a dostupnosť vzdelania. Vítam program Minerva, ktorý vyjadruje tento väčší spoločenský aj politický konsenzus. Je dôležité, aby nezostala len stratégiou na papieri.
Ako Európa sme ďaleko za USA v témach vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja. Ako Slovensko sme pod európskym priemerom. Niečo vyše pol percenta HDP na rozvoj vedy a necelé percento na rozvoj vyššieho vzdelávania sú za dohodnutou budúcou úrovňou troch percent a tiež za priemerom únie 1,9 percenta na vedu a 1,2 percenta na univerzitné školstvo.
Slovensko urobilo mnohé reformy a je za to často citované, niektorými až kritizované. Vytvoril sa tu flexibilnejší pracovný trh, je tu čitateľnejšie daňové prostredie. Decentralizácia správy vecí verejných bude pomáhať rozvoju potenciálu krajiny ako celku. Ale to je skôr pred nami než za nami. Vstupom do únie sa Slovensku otvorilo viac príležitostí. Pred rokom už takmer 700 vysokoškolákov študovalo s podporou programu EÚ ERAZMUS v zahraničí. Z Českej republiky ich však bolo 5-krát viac.
V školstve sa veľa krokov začalo, ale všetko sa nezavŕšilo. Napríklad stredné a základné školy sa budú môcť adresnejšie usilovať o žiakov, a tým aj o financie - cez kvalitu, dobré meno či výsledky. Povzbudivý je príklad najväčšieho investora na Slovensku v tomto čase, PSA Peugeot Citröenu, ktorý v máji podpísal memorandum s ministerstvom školstva. Investuje významné prostriedky do vzdelávania na úrovni univerzity, stredných škôl a základných škôl. Nestačí investícia na zelenej lúke a do montážnych hál, treba investovať do ľudského potenciálu.

Čo je potrebné urobiť v slovenskej kultúre? Zvýšený záujem vzbudila jedine aféra okolo predaja budovy divadla.
- Kultúra je charakteristikou spoločnej Európy. Únia vznikla ako spoločenstvo, okrem trhu je výrazne angažovaná aj v oblastiach, ktoré nespravuje únia, ale štáty. Spoločná Európa je oveľa viac charakterizovaná kultúrou a históriou než trhom alebo zemepisom, pretože geografia alebo obchod pre zmierenie, zblíženie a integráciu nestačia.
Veľmi prajem aj Slovensku, aby kultúra nebola dominantne o budovách či funkciách, ale o ľudskej dôstojnosti, o podpore živej tvorby a dedičstva, o identite krajiny. Aby bolo viac kultúry v politike a menej politiky v kultúre. Kultúra je totiž podstatným indikátorom stavu spoločnosti a jednotlivcov. Vidím tu veľké rezervy. Slovensko ako keby bolo výrazne zamerané na iné témy - vstup do euroatlantických štruktúr a kultúra samotná nevzbudzovala dosť záujmu a podpory. Zároveň prišiel obrovský nástup komercie. Pozor, aby sme neprešli z komunizmu do konzumizmu.
Samozrejme sa to prejavuje aj na stave kultúry. Najmä v regiónoch je kultúrna infraštruktúra naozaj podvyživená. Keď sa zostavoval prvý národný rozvojový plán pre členstvo v EÚ, kultúra zostala "opomenutá", až neskoršie bola doplnená. Dnes už o mieste kultúry v štrukturálnej politike krajiny nikto nepochybuje.
Slovensko sa stále úspešnejšie zúčastňuje na projektoch kultúrnej spolupráce. Časť problémov kultúrnych operátorov a subjektov je však v nedostatku zdrojov, informácií a základnej infraštruktúry. Kiežby mnohé kultúrne inštitúcie nemuseli dominantne riešiť otázky elektriny, tepla či základnej existencie, ale skôr tvorby a prezentácie pridanej hodnoty, čo je ich bytostným poslaním!
Dnes po decentralizácii štátnej správy je veľká časť zodpovednosti na regiónoch. Pri narastajúcich regionálnych rozdieloch nie je jednoduché posúvať kultúru do centra spoločenského záujmu a financovania. Veľmi by som chcel podporiť, aby sa práve štrukturálne fondy EÚ spájali s touto dimenziou rozvoja Slovenska.
Nedávno som stretol predstaviteľov Spišského divadla, ktoré má problémy so základným fungovaním. Ak hovoríme o tom, ako rozvinúť kultúru, tak to nemôže byť o tom, či má divadlo autobus alebo či má klavír na predstavenia. Žiaľ, to je dnes častou realitou.

Európska komisia prijala za svoju vami prezentovanú myšlienku vyhlásiť rok 2008 za rok dialógu medzi kultúrami. O čom presne by sa malo diskutovať?
- Ak je kultúra rozhodujúca pre historický vývoj a identitu spoločnej Európy, tak je to oveľa viac platné v čase globalizácie a v čase rozsiahlej migrácie. Mení sa etnická a náboženská kompozícia obyvateľstva mnohých krajín. Zrazu vidíme nevídané fenomény, napríklad, terorizmus na britskej pôde ako odsúdeniahodné dielo vlastných občanov, nepokoje vo Francúzsku, ktoré sú neprijateľnou, násilnou reakciou na sociálnu a ekonomickú situáciu a zároveň vyjadrujú istý deficit dialógu. Takže dialóg kultúr vo vnútri krajín a medzi krajinami je to, čo potrebuje rozšírená únia. Pretože rozšírenie pre mnohých zostáva problémom, skôr na západe než na východe. Aby rozmanitosť bola vnímaná ako obohatenie, nie ako problém. Túto aktivitu chceme podporiť finančnou sumou desať miliónov eur na princípe spolufinancovania. Som rád, že kultúra a dialóg kultúr už nie sú tabu, ale, naopak, stávajú sa súčasťou európskych diskusií a stratégií.

Dôležitou témou, aj pokiaľ ide o zvýšenie mobility v rámci únie, je jednotné uznávanie kvalifikácií. Aký je postoj štátov a ako pokračuje diskusia?
- Dnes je v únii možné priame akceptovanie a uznávanie iba niektorých takzvaných regulovaných profesií. Na druhej strane existujú viaceré bilaterálne dohody o uznávaní kvalifikácií. V júli som predložil základný zámer európskeho kvalifikačného rámca ministrom únie. Do leta by som chcel predložiť definitívny text európskeho kvalifikačného rámca na schválenie Európskej komisii. Táto iniciatíva je vnímaná pozitívne a reflektuje celkový dopyt po istom rámci, ktorý na jednej strane zachová národné kompetencie, teda nebude znamenať harmonizáciu. Na druhej strane vytvorí podmienky pre kompatibilitu národných kvalifikačných rámcov. Niektoré krajiny ich majú tradičné a prepracované, niektoré si ich formujú a niektoré stoja pred ich vytváraním. Hlavne nové členské krajiny využívajú tento návrh pre svoje vnútorné reformy.

Kedy by teda jednotný kvalifikačný rámec mohol byť realitou a koľko profesií bude obsahovať?
- Rok 2008 by mohol byť métou pre uznanie jednotného kvalifikačného rámca a mal by pokrývať okrem niektorých limitovaných profesií celý kvalifikačný priestor.

Prvýkrát má únia komisára pre mnohojazyčnosť. Na začiatku to vyvolávalo isté pochybnosti, má teda portfólio mnohojazyčnosti svoje opodstatnenie?
- Oblasti, ktoré predtým boli hlavne administratívnymi, sa stali politickými. Príkladom sú jazyky. Pri rozšírení sa počet oficiálnych jazykov zvýšil z jedenástich na dvadsať. Zmluvných jazykov máme 21, pričom írsky sa stane oficiálnym budúci rok po vyše 30 rokoch členstva. Potvrdzuje sa, že jazyky sa dnes vnímajú omnoho citlivejšie a s väčším politickým akcentom. My nie sme Spojené štáty európske, kde by sa jednotlivé národy spájali do jednej masovej komunity Európanov. Dnes sa omnoho viac diskutuje aj o regionálnych jazykoch. Napríklad, Španielsko požiadalo o uznanie ďalších troch jazykov - katalánskeho, baskického a galícijského - vo vzťahu s európskym inštitúciám.
V novembri sme prijali prvý politický dokument na tému viacjazyčnosti. Jedným z aspektov pre reálne fungovanie únie ako priestoru mnohojazyčnosti je výučba jazykov. Strategicky sa štáty na úrovni summitu dohodli, že rozvinú model vyučovania jeden plus dva, čo znamená dobre zvládnutý materinský jazyk a dva ďalšie cudzie jazyky. Postupne sa situácia zlepšuje. Jazyky sa dnes vyučujú skôr a vo väčšom počte. Z posledného prieskumu vyplynulo, že máme početnú skupinu krajín, kde sa vyše 90 percent obyvateľov vie dohovoriť aj iným než materinským jazykom. Ale sú aj krajiny, kde je táto úroveň na jednej tretine. V priemere, 50 percent Európanov, ovláda cudzí jazyk, čo je vyššie číslo než v minulosti. Slovenský podiel je 69 percent. Všetky programy EÚ v oblasti vzdelávania podporujú výučbu jazykov. Je to jeden z rozhodujúcich faktorov pre mobilitu a vyššiu zamestnateľnosť na trhu únie.

Na jednej strane sa výrazne podporuje výučba jazykov, na druhej strane sa investuje množstvo peňazí, aby každá krajina mala dokumenty a ďalšie výstupy vo svojom jazyku. Nie je v tom rozpor? Nie je to mrhanie peniazmi, kde je tá hranica?
- Hranicou sú zmluvy a spoločný záujem. Sú dva nespochybniteľné princípy. Keďže únia prijíma priamo a právne záväznú legislatívu, je dôležité, aby sa stala platnou len vtedy, ak je publikovaná vo všetkých oficiálnych jazykoch. Akékoľvek z rozhodnutí únie sa stáva platným, keď je prístupné a publikované vo všetkých dvadsiatich oficiálnych jazykoch. Keď raz príde do Európskej menovej únie Bulharsko, tak bude potrebné vydať bankovky s nápisom EURO v azbuke. V tom je aj úcta voči kultúram. Druhým princípom je, že každý občan únie má právo obrátiť sa na ktorúkoľvek z inštitúcií vo svojom úradnom jazyku a v tom jazyku sa s ním aj musí komunikovať. To robí z únie občiansky a jazykovo priaznivejšie prostredie pre všetkých, nielen pre niektorých, početných, pôvodných, ale pre všetkých, ktorí sú jej členmi.