Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.11.2017, 10:47

Kríza drví ruských dôchodcov, mnohí nemajú ani na jedlo. Je horšie než za Sovietskeho zväzu, sťažujú sa

Hnev ruských dôchodcov na vlastnej koži už poznal napríklad premiér Dmitrij Medvedev.

Kríza drví ruských dôchodcov, mnohí nemajú ani na jedlo. Je horšie než za Sovietskeho zväzu, sťažujú sa
Zdroj: Reuters

Na ruskú ekonomickú krízu doplatili predovšetkým dôchodcovia. Ceny stúpajú, reálne penzie klesajú a starým ľuďom sa žije čím ďalej horšie. "Pribúda ľudí, ktorým nestačia peniaze na jedlo," hovorí Natalija Šedovčenková, ktorá v Petrohrade organizuje charitu na pomoc starým ľuďom.

"Penziu mám malinkú, peniaze mi nestačia. Za plyn, vodu a elektrinu platím päť až šesť tisíc rubľov," hovorí sedemdesiatnička Nina, ktorá predáva na petrohradskom sídlisku pri stanici metra Primorskaja svoje zaváraniny.

"Žijem na predmestí, mám tam domček. Nič zvláštneho, je to starý, malinký domček. V zime predávam to, čo som cez leto vypestovala na svojom pozemku," dodáva žena, ktorá predtým pracovala v autobusovom depe. Dôchodcov, ako je Nina, môžete stretnúť na každom rohu. Od rána do večera posedávajú na ulici, aby si predajom potravín či starého oblečenia privyrobil k dôchodku.

​Z penzie nevyžije ani Grigorij, ktorý sa 7. novembra vydal ku krížniku Aurora osláviť sté výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. "Dnes je horšie než za Sovietskeho zväzu. Väčšina ľudí nežije, ale prežíva. A čo robí vláda? Vlastne nerobí nič," sťažuje sa dôchodca, ktorý si privyrába ako elektrikár. "Putin hovorí, ako navyšuje penzie, ale už nehovorí, ako rastú ceny," pritakáva na komunistickej demonštrácii 76-ročná starenka.

Z jedla majú vždy veľkú radosť
Podobné svedectvá dokazujú, že ruskí dôchodcovia tri roky od začiatku ekonomickej krízy patria k vrstvám najviac ohrozeným chudobou. Nedávny výskum Moskovskej ekonomickej univerzity a ruskej akadémie vied ukázal, že viac ako polovici penzistom chýbajú peniaze na tovar každodennej potreby a zhruba 12 percent z nich nemá prostriedky na potraviny. Po odchode do dôchodku pracuje asi pätina Rusov.

"Situácia starých ľudí sa v súčasnej ekonomickej situácii zlepšiť nemôže. Prevažná väčšina penzistov v Rusku dostáva penziu vo výške od 9 000 do 15 000 rubľov (128 až 213 eur). Za komunálne služby dáte minimálne 5 000 rubľov. A z toho, čo vám zostane, musíte nejako vyžiť. Penzia je u mnohých ľudí na úrovni životného minima," uviedla pre iDNES.cz Natalija Šedovčenková z charity Dolgo i sčastlivo.

Neveľká dobročinná organizácia sa zaoberá pomocou starým obyvateľom Petrohradu, ktorí žijú sami. Kupuje im jedlo, oblečenie, pomáha im s upratovaním a podporuje hospice a nemocnice špecializujúce sa na liečbu starých ľudí. "Potraviny sú samozrejme veľmi drahé. Vidíme, že pribúda ľudí, ktorým nestačia peniaze na jedlo. Vždy, keď im prinesieme chlieb, zemiaky alebo krúpy, majú veľkú radosť," hovorí Šedovčenková s tým, že mimo veľké mestá je situácia dôchodcov ešte horšia.

Nedosiahnuteľné lieky
Asi najväčšie náklady predstavujú lieky, ktoré sú pre penzistov často nedostupné. A to aj pre vojnových veteránov či blokádnikov (pamätníkov blokády Leningradu za druhej svetovej vojny), ktorí dostávajú vyššiu penziu. "Na niektoré lieky platené štátom majú nárok len postihnuté deti a pracujúci. Penzistom ich štát prideľuje podľa zostatkového princípu - ak niečo zostane, tak sa to rozdá," približuje prístup ruských úradov Šedovčenková.

"Starí ľudia tak nemajú istotu, že budú mať zabezpečené lieky. A to sa týka aj liekov po mŕtvici či infarkte. Štát napríklad vôbec neprispieva na lieky proti osteoporóze, čo je choroba, ktorou trpí mnoho starších žien. Sú to nevyhnutne potrebné lieky, ktoré stoja od 40 000 do 300 000 rubľov ročne (570 až 4 275 eur). To je v Rusku ohromná suma a len málokto si to môže dovoliť," dodáva zakladateľka organizácie, ktorá tento rok na pomoc petrohradským penzistom dala cez 12 miliónov rubľov (171-tisíc eur).

Dolgo i sčastlivo sa pri zháňaní peňazí obracia predovšetkým na firmy a súkromných ​​darcov. Ak by sa charita spoliehala na zahraničné granty, musela by sa podľa ruských zákonov zaregistrovať ako "cudzí agent". Svoje riziká má aj podpora zo strany ruského štátu.

"Ak dostávate granty od štátu alebo od prezidenta, tak to s vami môže zle dopadnúť. Z prípadu Kirilla Serebrennikova (režisér obvinený zo sprenevery) je vidieť, že vláda môže vždy prísť a povedať: ,Stop. Vy sa nám nepáčite, takže zbohom.' Ak beriete granty od štátu, tak pravdepodobnosť tejto reakcie silne narastá," hovorí Šedovčenková.

"Peniaze nie sú, zatiaľ sa držte"
Ruská ekonomika sa tento rok začala pomaly zotavovať z krízy spôsobenej nízkymi cenami ropy a západnými sankciami. Moskva verí, že hospodársky rast by tento rok mohol prekročiť dve percentá. Zároveň však platí, že Rusko je vzhľadom na rozdelenie bohatstva jednou z najnerovnejších krajín sveta a obyčajní Rusi zatiaľ zlepšenie nepocítili.

Podľa moskovskej Vyššej školy ekonomickej Rusi za posledné tri roky schudobneli asi o 20 percent. Reálne príjmy penzistov v rovnakom období klesli o 6,9 percenta, potraviny zdraželi o 28,5 percenta a služby o 21,3 percenta.

Zdroj: Rosstat

Dynamika rastu reálnych penzií v Rusku za posledných sedem rokov. V percentách vzhľadom k predchádzajúcemu roku.

Podľa štatistického úradu Rosstat sa síce dôchodky v prvej polovici tohto roka zvýšili oproti minulému roku o 5,9 percenta, štatistiku však vychýlila jednorazová kompenzácia vo výške 5000 rubľov, ktorú dôchodcovia dostali v januári. Vo februári, v marci aj v apríli dostávali ruskí penzisti v skutočnosti o pol percenta menej peňazí ako vlani. K januáru budúceho roka by mala starobná penzia vzrásť o 3,7 percenta, čo by malo vyrovnať rast inflácie.

Ruská vláda podľa webu RBK predpokladá, že nasledujúce dva roky na dôchodkoch ušetrí celkovo 560 miliárd rubľov. Dosiahnuť to chce prostredníctvom nižšej inflácie, zvýšenia veku odchodu do dôchodku pre štátnych zamestnancov a tým, že penzie pracujúcich dôchodcov nebudú indexované k inflácii.

Zlepšenie situácie penzistov sa tak zrejme odkladá až na doby, kedy sa ruská ekonomika definitívne spamätá. Hnev ruských dôchodcov na vlastnej koži už poznal napríklad premiér Dmitrij Medvedev. Keď vlani v máji navštívil anektovaný Krym, musel čeliť prílevu otázok zo strany miestnych dôchodcov nespokojných s faktom, že z ruských penzií pri rastúcich cenách nevyžijú.

"Jednoducho nemáme peniaze. Ak nájdeme peniaze, budeme indexovať," sľuboval neurčito premiér a rýchlo sa dával na ústup: "Zatiaľ sa tu držte! Majte sa a veľa šťastia!"

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.