Izraelská vláda uvažuje, že pozastaví mesačné platby pre Palestínsku samosprávu. Reaguje tak na víťazstvo radikálneho hnutia Hamas v palestínskych voľbách. Izrael každý mesiac vypláca Palestínskej samospráve 54 miliónov eur. Finančné prostriedky pochádzajú z daní Palestínčanov pracujúcich v Izraeli a z colných poplatkov vyzbieraných na Izraelom kontrolovaných hraničných priechodoch. V minulosti Izrael vyplácanie týchto finančných prostriedkov pozastavil v čase zvýšených bojov s palestínskymi militantmi, ktorých odmietol finančne podporovať.
Izraelská vláda včera o dátume najbližšieho prevodu peňazí nerozhodla. Podľa nemenovaného zdroja by sa prevod mal uskutočniť vo štvrtok, vláda ho však môže odsunúť do času, kým sa neukáže vplyv víťazstva Hamasu na palestínsku politiku. Šéf pravicovej strany Likud Benjamin Netanjahu povedal, že Izrael musí "obnoviť svoju odstrašovaciu silu" v boji proti Hamasu a zastaviť prevody peňazí Palestínčanom.
Západ kladie podmienky
Európska únia ďalšiu finančnú pomoc Palestíne podmienila tým, že sa Hamas vzdá násilia a uzná Izrael. V roku 2005 Európska komisia do Palestíny previedla 280 miliónov eur na podporu humanitárnej pomoci. Ďalších 70 miliónov eur dostala priamo palestínska samospráva. Ohrozená je aj pomoc z USA, ktoré minulý rok poslali do Palestíny 88 miliónov dolárov na humanitárne aktivity a 50 miliónov dolárov pre palestínsku samosprávu. Prezident Spojených štátov George W. Bush viackrát vyhlásil, že USA nemôžu podporovať vládu, ktorá neuznáva právo Izraela na existenciu a nevzdá sa zbraní. Palestínskej samospráve hrozí finančný kolaps už v nasledujúcich týždňoch, pretože nemá na výplatu pre viac ako 100 000 zamestnancov.
Izrael zároveň jasne definoval podmienky, za ktorých je ochotný rokovať s Palestínčanmi, aj keď im bude vládnuť Hamas. Medzi základné podmienky patrí uznanie Izraela a odzbrojenie Hamasu. Úradujúci izraelský premiér Ehud Olmert povedal, že jeho vláda je pripravená s Palestínčanmi rokovať len vtedy, ak Hamas zmení svoju chartu, v ktorej vyzýva na zničenie Izraela, vzdá sa teroru, uzná právo Izraela na existenciu a uzná doterajšie izraelsko-palestínske dohody a zmluvy.
Ciele Hamasu
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa snaží predísť chaosu, ktorý by mohol vyvolať pokus Hamasu ovládnuť palestínske ozbrojené zložky. Abbás sa stretol s
policajnými dôstojníkmi a potvrdil, že zostáva ich najvyšším veliteľom, aj keď Hamas vytvorí vládu. O novej vláde chce Abbás rokovať s Hamasom dnes v Gaze. Hamas už naznačil svoje budúce priority. Organizácia sa nechce vzdať zbraní a odmieta, aby touto požiadavkou bola podmieňovaná hospodárska pomoc Palestíne. Zo všetkých palestínskych ozbrojených skupín chce vytvoriť armádu na obranu palestínskeho národa. Politický vodca Hamasu Chálid Mišal vyhlásil, že jeho strana zaujme k izraelsko-palestínskym mierovým dohodám z Osla "realistický postoj". Za hlavné body programu Hamasu označil oslobodenie "palestínskej krajiny a Jeruzalemu, právo návratu palestínskych utečencov zo zahraničia a boj proti izraelskej okupácii". Militantné hnutie získalo v parlamentných voľbách podľa konečných výsledkov 74 poslaneckých mandátov. Doteraz vládnuce hnutie Fatah obsadí 45 kresiel, čo postačí na to, aby Fatah zabránil prípadným zmenám ústavy, ktoré by sa Hamas mohol snažiť presadiť.
Stúpenci Fatahu od piatku protestovali v palestínskych mestách proti straníckemu vedeniu, ktorému pripisujú zodpovednosť za volebnú prehru. Žiadali rezignáciu ústredného výboru hnutia a včera žiadosť sformulovalo aj ozbrojené krídlo tejto organizácie, Brigády mučeníkov od Al-Aksá. Brigády oznámili, že sa necítia byť viazané prímerím s Izraelom a že sa obrátia nielen proti židovskému štátu, ale tiež proti skorumpovanému vedeniu Fatahu.