Čečensko sa po nedeľňajšom referende ešte pevnejšie začlenilo do Ruskej federácie. Podľa predbežných oficiálnych údajov až 95,5 percenta voličov vo všeľudovom hlasovaní podporilo novú ústavu vypracovanú Kremľom a zákon o voľbách prezidenta a parlamentu. Vyslovili sa teda aj za formulku, že územie kaukazskej republiky je "jednotnou a nedeliteľnou časťou teritória Ruskej federácie". Čečenská republika má byť podľa ústavy svetský štát s ruským a čečenským štátnym jazykom, administratívnym jazykom má byť ruština.
Posledný problém?
"Odstránili sme posledný vážny problém spojený s teritoriálnou celistvosťou Ruska," vyhlásil v reakcii na výsledky prezident Vladimir Putin, ktorý hlasovanie prezentoval ako "politické riešenie" pre separatistickú republiku. Medzinárodní pozorovatelia pritom opakovane upozornili, že terajšie bojové podmienky v krajine nedovoľujú seriózne posúdiť také dôležité otázky. Podobný názor vyjadril v rozhovore pre nemeckú stanicu DW aj expert na kaukazský región Uwe Halbach. "Referendum nemôže byť pravdivým prejavom vôle čečenského národa."
Kremeľ v predvečer referenda akékoľvek zmienky o nepriaznivej bezpečnostnej situácii odmietal a snažil sa o navodenie dobrého dojmu. S veľkou pompou oznámil odsun približne dvoch tisícok ruských vojakov dislokovaných v regióne s odvolaním sa na "normalizáciu situácie". Keď však zoberieme do úvahy, že v regióne sa podľa rôznych nezávislých zdrojov nachádza 80- až 100-tisíc mužov, je to ako kvapka v mori.
Futbalom za mier
Aj deň pred referendom všetci demonštrovali svoju spokojnosť a dôveru v stabilitu situácie. V Groznom sa uskutočnil prvý futbalový turnaj Pohára znovuzrodenia Čečenska pod heslom Mierové polia. Družstvo Čečenskej republiky hralo proti družstvu Ministerstva spravodlivosti RF. Vyhrali Rusi. Pred volebnými miestnosťami sa však zatiaľ zhromažďovali ozbrojení policajti. Ruskí spravodajcovia informovali, že aj v noci pred hlasovaním bolo v Groznom počuť výstrely a povstalci útočili na volebné miestnosti umiestnené v školách.
Podľa posledných údajov sa na referende zúčastnilo minimálne 80 percent voličov, podľa niektorých prognóz by konečné výsledky mohli priniesť informáciu o 90-percentnej účasti. "Prevyšuje to naše najoptimistickejšie očakávania," neskrýval svoje nadšenie Kadyrov a vyhlásil 23. marec za Deň ústavy. Každé dieťa, ktoré sa v tento významný deň narodilo, by malo dostať prisľúbený darček -- 300 eur. Zaujímavý je fakt, že okrem približne pol milióna zaregistrovaných voličov pristúpilo k urnám aj asi 30-tisíc ruských vojakov dislokovaných v oblasti.
Povstalci tvrdia svoje
Stránka čečenských separatistov Kavkaz Centrum, naopak, hovorila o "prepadnutí referenda". Na plebiscite sa podľa nich zúčastnilo len 10 -- 12 percent voličov. Na 74 miestach sa údajne hlasovanie vôbec nekonalo, pretože tam rebeli zničili volebné miestnosti. "Mám presné informácie o situácii. Okrem niekoľkých centier hlasovania, ktoré boli pripravené pre novinárov a medzinárodných pozorovateľov vo väčšine miest, sa žiadne hlasovanie neuskutočnilo. Všetko bola len fikcia," tvrdí sa na stránke. Kadyrov pritom obzvlášť poukázal na vysokú účasť v hornatých oblastiach, okrem iného aj v rodnom meste známeho čečenského veliteľa Šamila Basajeva vo Vedene.
Či prinesie referendum Čečensku mier, tak, ako sľubovala Moskva, je otázne. Podľa pozorovateľov nemôže byť o serióznom politickom riešení ani reč. Viacerí analytici si myslia, že tým by mohli byť len mierové rokovania s lídrami zvolenými v roku 1997. Putin však dal viackrát jasne najavo, že na takýto krok nie je pripravený.