Malo to byť jedno z posledných dejstiev tragickej ságy, ktorá sa začala písať pred viac ako štvrťstoročím a vôbec posledný z verdiktov tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Chorvátsky generál Slobodan Praljak, ktorý nariadil rozstrieľať ikonický most zo 16. storočia v Mostare, pred vojnou mimochodom televízny režisér a producent, si v ňom sám spísal úlohu. A inú, než by ktokoľvek čakal.
Niekdajší 72-ročný veliteľ chorvátskych síl v krvavom konflikte v Bosne pred zrakmi sudcov, v priamom prenose kamier pri stredajšom rozsudku odvolacieho senátu vytiahol z vrecka saka fľaštičku s jedom a jej obsah vypil. Zomrel po prevoze do nemocnice.
Nedôsledné kontroly
Podľa výsledkov piatkovej pitvy požil kyanid draselný, ktorý je známy pod triviálnym názvom cyankáli. Pitvy sa zúčastnili ako pozorovatelia aj dvaja chorvátski odborníci.
Ako sa ku kyanidu draselnému dostal, teraz úrady vyšetrujú. Pri vstupe do budovy súdu síce každý musí prejsť bezpečnostnou kontrolou, zjavne ale nie tak dôkladnou, aby odhalila drobnú nádobku s tekutinou.
Jednou z možností je, že si ju Praljak priniesol už z väznice v Scheveningene, kde bol od apríla 2004. Pre relatívne voľný režim a komfortné vybavenie sa tamojšiemu zariadenie občas uštipačne hovorí "Haagsky Hilton". K dispozícii je tam dokonca takzvaná manželská miestnosť.
V tejto manželskej miestnosti sa môžu zadržiavaní spoločne so svojimi náprotivkami tešiť z istého súkromia. Traduje sa tak, že práve na pôde scheveningenskej väznice najmenej jeden z nich počal syna. Stíhaných tiež bežne môže navštíviť rodina a priatelia. Okrem právnikov nikto z nich nesmie dovnútra vojsť s taškou.
Podľa Gorana Mikuličiča, ktorý sám roky v Haagu pôsobil ako advokát, ani to však nie je zárukou, že Praljakovi niekto z nich jed neprepašoval.
"Ak ide o predmet, ktorý nereaguje na röntgene, ľahko mu ho mohol priniesť ktokoľvek," namietal pre chorvátsky portál Tportal. Dodal, že chorvátsky generál mohol fľaštičku s jedom potom bez problémov predniesť až do budovy súdu napríklad v topánke. Ak tamojšia ostraha nemá podozrenie, nie sú podľa neho telesné prehliadky pri vstupe príliš starostlivé.
Špeciálne väzenie
Praljak k súdu zamieril podľa všetkého z neďalekého väzenského komplexu na úhľadnom haagskom predmestí Scheveningen. Slúži ako väzenské zariadenie pre stíhaných z vojnových zločinov nielen pred tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ale aj pred Medzinárodným trestným súdom alebo špeciálnym súdom pre Sierra Leone.
V areáli, kde kedysi nacisti držali holandský odboj, čakali v minulosti na verdikt niektorí z najhorších vojnových zločincov 20. storočia: niekdajší vodcovia bosnianskych Srbov Ratko Mladič a Radovan Karadžič, bývalý libérijský prezident Charles Taylor, konžský povstalecký líder Germain Katanga a desiatky ďalších, ktorých mená a tváre sú širšej verejnosti neznáme.
Každý zo stíhaných tam má k dispozícii vlastnú celu s rozlohou 15 metrov štvorcových so satelitnou televíziou, rádiom a počítačom, hoci bez pripojenia k internetu.
Zamknutí sú v nej len v noci, cez deň sa môžu voľne pohybovať v spoločných priestoroch. Tie zahŕňajú okrem iného telocvičňu, ihrisko na basketbal a tenis, učebne, solídne vybavenú knižnicu s dennou tlačou, modlitebne alebo kuchyňu, kde si stíhaní sami môžu variť.
Niekdajší nepriatelia tam spolu hrávali karty
Vedenie odmieta kritiku, že majú až príliš voľné podmienky, s tým, že nejde o skutočné väzenie. Do neho sa dostanú dotyční až po odsudzujúcim verdikte, kedy ich čaká presun spravidla do zariadenia v niektorom zo západoeurópskych štátov. Navyše vedenie zdôrazňuje prezumpciu neviny.
Napriek tomu, že na verdikt tam čakali muži, ktorí v 90. rokoch stáli proti sebe v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny, nepanovalo vraj nikdy za bránami väznice žiadne napätie. Nehľadiac na etnické a náboženské línie tak spolu niekdajší generáli a štátnici z krajín bývalej Juhoslávie hrávali pravidelne futbal, šach a karty, či dokonca slávili sviatky.
Ako teda niektorí sarkasticky dodávajú, scheveningenská väznica je tak zrejme jediným miestom, kde mierové dohody, ktoré ukončili krvavý rozpad Juhoslávie, skutočne fungovali v praxi.