Mnohé nízko položené ostrovy sa musia obávať o svoju existenciu. V blízkej budúcnosti sa obyvatelia ostrovov, najmä v Tichom oceáne, budú musieť zo svojich potápajúcich sa domovov vysťahovať a stanú sa z nich utečenci. Prvou obeťou stále stúpajúcich hladín morí je 2 000 obyvateľov ostrovov Carteret, ktoré patria k Papuy Novej Guiney.
Už dvadsať rokov bojujú obyvatelia atolov Carteret v Tichom oceáne vopred prehratý boj s neľútostne stúpajúcou hladinou. Ostrovania sa stanú pravdepodobne prvými utečencami, ktorých z domovov vyženú klimatické zmeny. V dôsledku globálneho otepľovania, ktoré spôsobuje topenie ľadovcov, stúpa hladina svetového oceánu. Vedci spolupracujúci s OSN predpovedajú, že ak by sa napríklad roztopil celý grónsky ľadovec, hladina morí by stúpla v priemere až o sedem metrov. Ďalším faktorom zvyšovania hladiny je fakt, že voda zväčšuje svoj objem, keď sa zohreje. Pre mnohých obyvateľov malých ostrovov to znamená koniec doterajšieho spôsobu života a nútené sťahovanie.
K najohrozenejším oblastiam patria aj súostrovia Tuvalu v Tichom oceáne a Maledivy v Indickom oceáne. Obyvateľov Tuvalu pred rokmi zarmútila správa OSN, podľa ktorej ostrovy približne o 50 rokov zmiznú z mapy sveta. V rovnakom čase však ostrovčeky dostali internetovú doménu, ktorá zmenila Tuvalčanom život. Túto doménu od Tuvalu odkúpila istá americká hudobná televízna spoločnosť a obyvatelia chudobných ostrovčekov zrazu zbohatli. Nové prostriedky chcú využiť na vybudovanie turistických centier a kasín na potápajúcich sa ostrovoch. Takmer každý z 11 600 obyvateľov sa zároveň stal majiteľom auta, keď predtým cesty na ostrovoch prakticky neexistovali a autá tu bol dva. Všetkých deväť ostrovov je takých malých, že ich bez problémov celé prejdete pešo. No stúpajúce hladiny berú Tuvalčanom radosť z jazdy. Vo februári zaplavili vysoké prílivové vlny cestu v hlavnom meste Funafuti. Čo je horšie, stúpajúce vody Pacifiku spôsobujú, že pôda má vysoký obsah soli a nedá sa na nej nič pestovať. Malý ostrovček neďaleko hlavného mesta dokonca zmizol pod hladinou. "Presídlenie obyvateľov v rámci krajiny nie je
možné, pretože všetky ostrovy sú nízko položené," povedal premiér Maatia Toafa.
Podobné problémy majú aj na Maledivách. Ničivá vlna cunami 26. decembra minulého roku nakrátko niekoľko ostrovov celkom zaplavila. Už niekoľko rokov na Maledivách budujú ochranné valy proti stúpajúcim prílivom, no všetci si uvedomujú, že toto opatrenie pomôže len dočasne. "Tí, ktorí odmietli Kjótsky protokol, by nemali čakať na nevyvrátiteľné vedecké dôkazy o klimatických zmenách, ale mali by nájsť vôľu zabezpečiť environmentálnu budúcnosť planéty aj na úkor krátkodobých ziskov svojich krajín," povedal prezident Maumoon Abdul Gayoom.