Na orbitálnu dráhu Zeme včera vyletela prvá čínska kozmická loď s ľudskou posádkou. Čína sa tak po bývalom Sovietskom zväze a Spojených štátoch stala treťou "vesmírnou veľmocou", ktorá má technológie na pilotované kozmické lety.
Číňanom sa splnil ich sen - 45 rokov po tom, ako Mao Ce Tung oznámil začiatok vývoja raketových technológií, na orbitálnu dráhu Zeme včera vyletela prvá čínska kozmická loď s ľudskou posádkou. Čína sa tak po bývalom Sovietskom zväze a Spojených štátoch stala treťou "vesmírnou veľmocou", ktorá má technológie na pilotované kozmické lety. "V stĺpe nádherného dymu Šen-čou 5 (Božská loď V) preťala jasnú oblohu severozápadnej Číny vo štvrtok presne o 9. hodine ráno a na orbit sa dostala o desať minút neskôr," opísal historický okamih denník China Daily. Na palube lode, ktorá vyštartovala z kozmodrómu v púšti Gobi v provincii Vnútorné Mongolsko, sa nachádzal prvý čínsky kozmonaut, "taikonaut", 38-ročný Jang Li-wej.
Pre stranu, ľud a národ
"Strana a ľud nikdy nezabudnú na tých, čo sa postarali o výnimočný úspech vo vesmírnom priemysle pre našu vlasť, ľud a národ," povedal čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý sledoval štart priamo v kozmodróme. Kozmonaut po prvom prelete okolo Zeme povedal do kamery: "Cítim sa dobre." Ešte pred štartom sľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa prvý let do kozmu podaril. "Nesklamem čínsky ľud a vlasť. Každý pohyb budem robiť s úplnou koncentráciou. A získam česť pre Ľudovú oslobodzovaciu armádu a čínsky národ," povedal Jang Li-wej.
"Sme naňho hrdí. Nebojíme sa o jeho bezpečnosť, pretože veríme v naše pokročilé technológie," citovala agentúra Reuters Jangovho švagra.
Historický let sprevádzala v komunistickej Číne aj náležitá propaganda. Vo vysielaní televízie sa objavil videoklip k piesni Lietanie, ktorú nahrala armádna hudobná skupina. Podľa denníka Peoples´s Daily pieseň "vyjadruje romantické pocity a ducha bádania čínskeho ľudu v jeho tisícročnom nasledovaní sna".
Dobrý triedny pôvod
Štart rakety nemohli Číňania sledovať v priamom prenose z "bezpečnostných dôvodov". Čínsky vesmírny program má totiž za sebou niekoľko neúspešných štartov a vláda nechcela, aby v prípade komplikácií letu Šen-čou 5 boli "diváci" pritom. Podľa očitých svedkov odpadli pri štarte z raketoplánu väčšie kusy, nakoniec však všetko prebehlo dobre. Nešlo vraj o nič vážne a návrat taikonauta na Zem by nemal byť ohrozený.
Vládna televízna stanica vysielajúca v angličtine CCTV-9 komentovala historický okamih parafrázou výroku prvého Američana na Mesiaci Neila Armstronga: Keď nepilotované lety boli malými krokmi, tak teraz robíme veľký skok do vesmíru.
"Sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, prvý muž vo vesmíre, bol synom tesára. Americký astronaut Alan Shepard, ktorý ho nasledoval o pár týždňov neskôr, pochádzal z farmárskej rodiny. Viac ako štyri desaťročia po nich aj prvý čínsky taikonaut Jang Li-wej má ideálny triedny pôvod na to, aby ožiaril cestu svojej krajiny do kozmu," napísala o čínskom kozmonautovi tlačová agentúra Reuters. Jang pochádza z robotníckej rodiny z priemyselnej provincie Liao-ning na severovýchode krajiny. Čínske médiá priniesli informácie o tom, že v mladosti rád plával a korčuľoval, jeho spolužiaci si vraj spomínajú na to, ako už ako malé dieťa vedel, že bude pilotom. Podplukovníka Janga vybrali krátko pred štartom zo 14 kandidátov, ktorí boli pripravení na let do kozmu. Na začiatku bolo adeptov na túto historickú úlohu okolo 1 500. Všetci, rovnako ako Jang, boli profesionálnymi letcami v čínskej armáde. Jang mal nalietaných 1 350 hodín. Na vesmírny let sa začal pripravovať pred piatimi rokmi. Od roku 2001 nenavštívil domov. Podľa čínskych médií prvý taikonaut zarábal v prepočte 1 200 dolárov.
Kozmické ambície
Jang mal vo vesmíre stráviť 21 hodín, počas ktorých mal Zem obletieť 14-krát. Jeho vesmírne menu pozostávalo z chladeného bravčového mäsa s cesnakovou omáčkou a opekanej ryže. Na sebe mal oblek pozostávajúci zo 14 vrstiev, ktorý si s pomocou technikov obliekal vyše 15 minút. Cena obleku je zaujímavá - viac ako 12 miliónov dolárov.
V púšti Gobi mala božská loď s prvým taikonautom na palube pristáť v noci na dnes nášho času. Prvý úspešný vesmírny let podľa čínskej propagandy znamená začiatok mierového využívania vesmíru. Odborníci sa však právom domnievajú, že Číne nejde len o prestíž, ale že kozmický program bude využívať aj na vojenské účely. Hovorí sa dokonca o tom, že najľudnatejšia krajina sveta plánuje v horizonte niekoľkých rokov vyslať svojho taikonauta aj na Mesiac.