| Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox otvoril koncom januára informačnú kanceláriu EP v Bratislave. Kancelária, ktorú riadi Talian Azelio Fulmini, má byť dôležitým spojovacím mostom medzi Slovenskom a Európskym parlamentom a má prispieť k zlepšeniu informovanosti občanov o dianí v EP a Európskej únii. Čo bolo impulzom a dôvodom myšlienky zriadenia Informačnej kancelárie EP a aké sú vaše ciele na poste jej šéfa? - Európsky parlament stále značne podporoval rozširovanie Európskej únie. Už niekoľko rokov schvaľuje rezolúcie o rozširovaní, ktoré sú otvorené a pozitívne. Tento dlhý revolučný proces sa onedlho skončí, a preto sa EP rozhodol otvoriť svoje kancelárie v kandidátskych krajín. Rozhodnutie o ich otvorení v krajinách V4 padlo minulý rok. V celom procese sa osobne angažoval aj predseda EP Pat Cox, ktorý si želal ich otvorenie čo najskôr. Ich cieľom je reprezentovať administratívu EP a prispieť k spolupráci medzi európskymi a slovenskými inštitúciami. Tým druhým a azda ešte dôležitejším cieľom je propagácia Európskeho parlamentu pre slovenskú verejnosť. O rok totiž bude Slovensko plnoprávnym členom únie a v roku 2004 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu. To je motiváciou EP, ktorý chce poskytnúť čo najviac informácií verejnosti o svojej činnosti. Akým spôsobom chcete nadviazať kontakt s verejnosťou? - Pripravujeme rôzne iniciatívy vo forme seminárov, stretnutí a diskusií. Taktiež aj spustenie webovej stránky a zverejnenie publikácie o EP v slovenčine. Konkrétne by som chcel upozorniť na dve akcie. Predreferendovú kampaň o vstupe krajiny do únie v spolupráci s národnými autoritami a Spring Europe Day (Európsky jarný deň) - 21. marca - počas ktorého zorganizujeme semináre a prejavy predstaviteľov EP v piatich slovenských mestách. Samozrejme, kontakt s občanmi sa budeme snažiť nadviazať aj prostredníctvom médií. Európsky parlament bol prvou inštitúciou únie, ktorá otvorila dvere predstaviteľom kandidátskych krajín ešte pred nadobudnutím členstva, napríklad, prostredníctvom možnosti zúčastniť sa na plenárnom zasadaní EP, na ktorom sa rokovalo o rozširovaní. Ako hodnotíte spoluprácu so slovenskou stranou? - Spolupracujeme nielen so slovenským parlamentom, ale aj s delegáciou Európskej komisie v SR a ďalšími slovenskými inštitúciami. Národný parlament je však našou prvou kontaktnou inštitúciou. Spolupráca je veľmi dobrá. Táto informačná kancelária je styčným bodom na jej zintenzívnenie. Od apríla alebo mája by dokonca mali byť v EP aj pozorovatelia zo slovenského parlamentu. Tí však nebudú mať právo hlasovať a zúčastňovať sa na plenárnom zasadaní. Okrem týchto obmedzení však budú plnoprávnymi členmi parlamentu. To má predstaviteľom slovenských občanov pomôcť plne sa zúčastniť na práci EP hneď po májových voľbách v roku 2004. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že až vyše 70 percent obyvateľov je za vstup krajiny do únie. Napriek tomu je však ich informovanosť o práci únie, ale aj Európskeho parlamentu, pomerne malá. Ako to vnímate? - Prieskumy verejnej mienky sú naozaj pozitívne. Viem, že sú tu isté obavy, pokiaľ ide o náklonnosť občanov k NATO, referendum o vstupe do únie bude podľa mňa úspešné. A jediný problémom je nízka informovanosť. Práve preto sme si to stanovili ako prioritu číslo jeden. Som pripravený poskytnúť všetky informácie verejnosti a médiám, pretože cítim, že obyvatelia by mali vedieť viac o únii a o Európskom parlamente. Ten je totiž inštitúciou, ktorá bude reprezentovať obyvateľov Slovenska, a preto by nemala byť inštitúciou, ktorá je vzdialená občanom. Pokiaľ ide o zlú informovanosť, to isté možno povedať aj o 80 percentách verejnosti v členských krajinách. Európska verejnosť naozaj nevie veľa o EP, čo dokazujú aj čísla o účasti obyvateľov na voľbách do EP. Tá je podstatne nižšia, ako pri voľbách do národných parlamentov a určite to nie je náhoda. To znamená, že ľudia cítia, že Európsky parlament má menej právomocí v porovnaní s národným. Mnoho sa v súčasnosti diskutuje, najmä v Konvente o budúcnosti Európy, o pozícii Európskeho parlamentu v rámci únie. V ktorých konkrétnych oblastiach si chce EP posilniť svoje právomoci? - Vaša otázka je politická, a preto je pre mňa problém na ňu odpovedať. Čo však môžem povedať, je, že inštitucionálny systém v rámci Európskej únie prechádza istými zmenami. V poslednom období sa Európsky parlament preformoval z normálneho parlamentného zhromaždenia na skutočný parlament s legislatívnymi právomocami. EP má právomoc kontrolovať iné inštitúcie, právo schvaľovať rozpočet, kontrolovať, ako sa rozpočet čerpá a niektoré ďalšie právomoci. Teda práva, akými disponujú aj národné parlamenty. Zároveň sme však trošku odlišnou inštitúciou. V súčasnosti sa pritom diskutuje v Európe o rovnováhe medzi inštitúciami, čo je naozaj zaujímavé. Bez ohľadu na to, ako diskusia dopadne, jej výsledok bude pre EP určite pozitívny. Je ťažké povedať, v ktorých konkrétnych oblastiach by si EP chcel posilniť právomoci, pretože v rámci parlamentu sú rôzne politické skupiny, ktoré majú rozdielne názory aj na budúcnosť Európy. Niektoré politické skupiny sú pritom veľmi kritické, taký je však princíp demokracie. |
StoryEditor