Niekoľko mesiacov po katastrofe, ktorú spôsobil hurikán Katrina v americkom meste New Orleans, odklepli zákonodarcovia vo Washingtone dodatočných 29 miliárd dolárov do fondov na opravu priehrad a infraštruktúry na pobreží Mexického zálivu. Kongres tak ešte pridal k pôvodnej požiadavke prezidenta Georgea Busha, ktorá predstavovala 10 miliárd. Biely dom a zákonodarný zbor poslali do oblasti extra takmer tri miliardy na opravu a výstavbu protipovodňových hrádzí. Katrina koncom minulého leta zabila vyše 1 300 ľudí. Zdevastovala až desaťkrát viac domov ako dovtedy najničivejší hurikán Andrew z roku 1992. Poistné škody zatiaľ predstavujú 40 miliárd dolárov, pri hurikáne Andrew to bolo 21 miliárd.

Katrina a politika
Následky prírodnej katastrofy sa stali vo Washingtone predmetom obzvlášť tvrdého boja. Líderka demokratov v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová kritizovala "pomalú pomoc Kongresu". Republikánov obvinila z toho, že podporujú "kultúru korupcie, klientelizmu, zastierania a nekompetentnosti". Vodca senátnych demokratov Harry Reid zasa kritizoval vládu, že je príliš pomalá pri obnovovaní domovov, malých a stredných podnikov, zdravotníctva, školstva a volebných práv pre obete živlu. Demokrati vo svojej 11-stranovej správe o následkoch Katriny použili slovo "zlyhanie" celých 44-krát. Republikáni zasa demokratov obviňujú, že sú to práve oni, ktorí spomaľujú proces pomoci, napríklad zostavovaním najrôznejších vyšetrovacích komisií.

Ako ďalej New Orleans
Podľa prieskumu politického mesačníka Hotline, až 58 percent Američanov chce obnoviť pobrežie Mexického zálivu a New Orleans, iba 28 percent je proti. Stranícke rozdelenie panuje v tom, ako sa má mesto, ktoré bolo kedysi pýchou juhu USA, obnoviť. Republikáni pri pohľade na devastáciu mesta Katrinou vidia texaský Galveston. Ten bol v roku 1900, pred hurikánom, ktorý zabil 8000 obyvateľov mesta, najväčším mestom Texasu a najväčším prístavom v zálive. Dnes je z neho už iba akési predmestie metropoly Houston. Aj preto niektorí republikáni presadzujú myšlienku obnovenia mesta na menšej rozlohe. Opozícia zasa žiada, aby mesto bolo obnovené úplne, aby sa zachovalo jeho výrazné miesto v histórii černošského obyvateľstva krajiny, ako aj jeho kozmopolitný charakter. Podľa miestnych urbanistov, ako napísal denník Times-Picayune, by malo ísť o modernú metropolu. Mal by sa vystavať novým systém metra a mestskej dopravy, vynovená infraštruktúra by sa mala rozprestierať po celom meste až k medzinárodnému Letisku Louisa Armstronga. Školy by sa mali zmeniť na multifunkčné komunitné centrá. A nebezpečné štvrte by mali nahradiť parky a lesy, ktoré by absorbovali výdatné dažde. V roku 2010 by región mal byť menšou a progresívnejšou verziou unikátneho amerického historického mesta. A najmä hrádze by mali poskytnúť maximálnu ochranu pri vyčíňaní prírody.

Mesto dnes
New Orleans sa stále spamätáva z rabovania, znásilňovania a streľby. Nakoniec väčšina apokalyptických správ o telách v mrazničkách, znásilňovaní detí sa nakoniec ukázali iba ako výmysly. Metropola je dnes rozdeleným mestom. V jednej časti sa obnovujú domovy a firmy. Turisti cvakajú digitálnymi kamerami v známej francúzskej štvrti a počúvajú džezové koncerty. Príbeh tej druhej časti je diametrálne odlišný. Mesto je v tme, lebo ešte stále neobnovili prísun elektrického prúdu. Trosky domov stále blokujú kedysi zaplavené cesty. Potulujú sa tu tisíce hladných psov. Do mesta sa podľa starostu Raya Nagina vrátilo 150-tisíc zo 462-tisíc pôvodných obyvateľov. Kvôli rastúcim mzdám sa tam hrnú aj ilegálni prisťahovalci. Pracovník hispánskeho pôvodu tu môže zarobiť 10 až 15 dolárov na hodinu. "Bez nich by sme mesto obnoviť nemohli," povedal pre agentúru Reuters jeden zo zamestnávateľov.