Európsko-americké vzťahy boli len donedávna na bode mrazu, v akom stave sú vzťahy s EÚ dnes?
-- Na partnerstve s Európskou úniou pracujeme veľmi intenzívne. Musím však povedať, že to vôbec nie je ľahké, koniec koncov, táto únia je stále experimentom. Iba objavuje, ako veľa toho môže urobiť tu v Európe aj na svetovej scéne. Naše vzťahy sa rozvíjajú a tento týždeň napríklad do Bruselu zavítal americký minister financií John Snow. Rokoval o integrácii finančných trhov, ako aj perspektívach podpory ekonomického rastu. Cieľom tohto dialógu je vytvoriť viac investičných príležitostí v oboch smeroch. Uľahčiť investorom situáciu a dosiahnuť, aby aj naše pravidlá boli v súlade s existujúcimi reguláciami v Európe.

Ako sa teda pozeráte na pokračujúce obchodné spory? Najnovšie v prípade Boeing/Airbus...
-- Tieto obchodné spory tvoria len asi dve percentá transatlantických hospodárskych vzťahov. Vždy to pripomínam, lebo dostávajú v médiách toľko priestoru, až to vyzerá, ako by tieto spory definovali naše hospodárske vzťahy. Nepovedal by som, že ide o malé záležitosti, ale správne je, ako sa riešia. O názoroch diskutujeme na správnych fórach -- vo Svetovej obchodnej organizácii. Naše hospodárske vzťahy sú rozsiahle a nedotknú sa ich prípadné rozpory. Aj počas irackej krízy rokovania o ekonomických otázkach pokračovali a politické rozpory ich neovplyvňovali.

Včera bol v Bruseli aj americký minister spravodlivosti Mel Gonzales, sú Spojené štáty spokojné so spoluprácou na poli bezpečnosti, dáva na ňu Európa dostatok financií?
-- Rozvíja sa spolupráca vyšetrovacích orgánov, s Europolom. Kooperujeme na finančnom poli: spoločne postupujeme pri zatváraní kohútikov, ktorými prúdia teroristom financie. Nie sme v pozícii, aby sme Európe diktovali, akú časť rozpočtu má vynaložiť na armádu a na bezpečnosť. Po 11. septembri bolo isté obdobie, keď Európa nepociťovala otázku zvyšovania bezpečnosti tak urgentne ako v USA. Dlho sa rodil aj kompromis pri zdieľaní osobných dát cestujúcich v leteckej doprave. Myslím si však, že spolupráca v protiteroristických záležitostiach sa zintenzívnila a v súčasnosti sa naše názory zhodujú.

Čo si myslí Washington o euroústave a o súčasnej kríze Európy?
-- Potrebujeme, aby sa Európa pozerala vpred, bola otvorená a dúfame, že aj napriek problémom zostane verná svojej globálnej úlohe. Chceme silného partnera a ak sa únia následkom krízy o euroústave stiahne, nie je to pre nás výhodné. Myslím si, že EÚ môže nájsť cestu k novému a efektívnemu spôsobu vládnutia, ktoré bude vyhovovať aj občanom. Neviem, v akej forme sa to stane, ale tešíme sa na akékoľvek posilnenie rozhodovania v únii. Veľmi nám pomôže, ak bude Európa hovoriť jedným hlasom, napríklad v medzinárodných otázkach. Hlbšia integrácia Európy je pre nás pozitívnou správou. Stačí len spomenúť ekonomické aspekty, napríklad americké firmy podnikajúce na vašom trhu vítajú jednotnosť regulácií.

Slovákov vo vzťahoch s USA trápi najmä otázka vízovej povinnosti. Európska únia sa postavila na našu stranu a najnovšie aj Európsky parlament požaduje, aby túto tému otvárala...
-- Predstavitelia Európskej únie túto otázku na rôznych stretnutiach s našimi predstaviteľmi otvárajú často. Problémom však je, že náš vízový program sa riadi bilaterálnymi vzťahmi, nie tým, či je krajina členom EÚ. Vízový systém v USA tiež reguluje pracovný trh. Ak by hocikto k nám mohol prísť a zamestnať sa na ľubovoľnej pozícii, vznikol by problém pre amerických pracovníkov. Preto máme rôzne druhy víz na rôzne druhy pobytov a pracovných pozícií. Niektoré krajiny únie sa predsa tiež rozhodli obmedziť prístup na svoj pracovný trh z nových členských krajín.

Ale obmedzili pohyb pracovných síl, nie osôb. Niekedy to pôsobí, akoby noví členovia EÚ boli krajinami druhej kategórie.
-- Viem, že to tak môže vyzerať. Vyvíjame úsilie, v Bruseli a aj na úrovni jednotlivých štátov, aby sme navrhli akúsi cestovnú mapu a pokročili v tejto otázke. Musíme vidieť výsledky od jednotlivých krajín. Nejde však iba o vlády, ale aj o ľudí. Tí sa musia po svojej skúsenosti v USA, cestovaní, dovolenke, štúdiu, jednoducho vrátiť. V Bruseli túto otázku berieme veľmi vážne, na ambasáde na to máme vytvorenú osobitnú pracovnú pozíciu. Nikto nepredstiera, že ide o ľahko riešiteľnú záležitosť. Naše zákony sú veľmi striktné a detailné. Nemôžeme to ovplyvniť. Jediné, čo môžeme robiť, je ustanovovať pracovné skupiny, ktoré pomáhajú v napredovaní: napríklad pri vyrábaní nových cestovných dokladov, aby sa nedali ľahko zneužiť a podobne.

Zmení niečo náš vstup do schengenského priestoru?
-- Určite nepôjde o priamy efekt, lebo naša legislatíva o Schengene nehovorí. No myslím si, že vo všeobecnosti to bude mať dobrý dosah. Tieto krajiny totiž splnia požiadavky, ktoré od nich vyžaduje únia, a tie sa od našich príliš nelíšia.

O rok budete ako diplomat pôsobiť na americkom veľvyslanectve v Bratislave, aké sú vaše dojmy zo Slovenska?
-- Veľmi sa teším na prácu u vás, hoci prídem až o rok, lebo predtým ešte musím absolvovať jazykový kurz. V minulosti som tu už bol a Bratislava sa mi veľmi páčila, je to priateľské mesto. Za posledné roky som sledoval ako rástla atraktivita slovenského trhu pre investorov. Ste na veľmi vzrušujúcej ceste a využívate danosti veľmi inteligentným spôsobom. Skladám vám poklonu.

Do rastra:
Edward Kemp je hovorcom misie USA pri EÚ. Predtým pôsobil ako diplomat v rôznych afrických krajinách, Bosne a Maďarsku. Na budúci rok nastúpi na pozíciu riaditeľa sekcie pre styk s verejnosťou na americkom veľvyslanectve v Bratislave. Kemp pôsobil v USA ako novinár a desať rokov vyučoval žurnalistiku.