Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.12.2017, 17:17

Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku: Ani V4 nemá toľko techniky ako Rusko v Donbase

Jurij Muška tvrdí, že nie sú dôvody na ukončenie sankcií voči Rusku, pretože priniesli svoj úžitok.

Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku: Ani V4 nemá toľko techniky ako Rusko v Donbase
Zdroj: TASR/Kancelária prezidenta SR

Ani krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) dokopy nemajú toľko vojenskej techniky, ako rozmiestnilo Rusko na východe Ukrajiny, uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii v Bratislave ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška.

Na konferencii venovanej hodnoteniu tohto roka veľvyslanec konštatoval, že "k dnešnému dňu majú ruské teroristické vojská v Donbase umiestnených 478 tankov, 848 obrnených vozidiel, 208 raketových systémov a 730 delostreleckých systémov".

Od začiatku roka zomrelo 400 civilistov

Ďalej uviedol, že od 25. augusta 2017, keď bolo uzatvorené tzv. školské prímerie medzi vládnymi silami a separatistami, do 11. decembra ukrajinská strana zaznamenala viac ako 2400 nepriateľských útokov, pričom zahynulo 30 vojakov a 166 ďalších utrpelo zranenia.

Pokiaľ ide o civilistov, od začiatku roka ich zahynulo v konflikte 400. Podľa Mušku ide o 15 percent vyšší počet ako za to isté obdobie minulého roka, ale Rusko napriek tomu "hovorí o plnení minských dohôd".

Tento rok sa podľa veľvyslanca zhoršila aj situácia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Ukrajine. Separatisti ich obmedzujú v prístupe na určité územia a dostávajú aj vyhrážky. V apríli dokonca počas výkonu svojej práce jeden pozorovateľ zahynul a dvaja utrpeli zranenia. Preto je nevyhnutné vyslať do Donbasu mierovú misiu OSN, povedal Muška.

"Dvakrát okupovať nejaké územie nie je možné"

Podľa jeho slov Kyjev a zvyšok sveta hovorí o tom, že to má byť plnohodnotná misia, čo znamená, že kontrola by sa vykonávala na celom území vrátane hranice s Ruskom. Ďalšou podmienkou je odsun "ruských vojsk" a ťažkej techniky z tohto územia. "V takomto prípade môžeme hovoriť o začiatku politickej regulácie na tomto území," uviedol Muška.

Rusko navrhuje, aby misia OSN plnila úlohu ochrany pozorovateľov OBSE. V tomto prípade by však podľa Mušku nemala prístup na všetky územia a nemohla by kontrolovať hranice.

Muška taktiež pripomenul slová ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že ak bude misia OSN v celom Donbase, budú to "okupačné vojská". "Smelé vyhlásenie" na adresu mierovej misie, poznamenal ukrajinský veľvyslanec. Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin na to podľa veľvyslanca reagoval slovami, že misia OSN predsa nemôže byť okupačná, "nakoľko okupačné sily sa už v Donbase nachádzajú".

"Týmito silami sú ruské vojská. Dvakrát okupovať nejaké územie nie je možné," doplnil Muška.

Návrh na vyslanie mierovej misie OSN v Donbase bude musieť schvaľovať Bezpečnostná rada OSN. "Hádajte, kto bude rozhodnutie blokovať? Rusko, ktoré má právo veta," predpovedal ukrajinský veľvyslanec.

Nie sú dôvody na ukončenie sankcií

Muška ďalej konštatoval, že nie sú dôvody na ukončenie sankcií voči Rusku. Za posledné obdobie priniesli podľa neho svoj úžitok. Vyjadril presvedčenie, že ruského prezidenta Vladimira Putina tieto sankcie mrzia.

"Pre nás ako demokratický svet je cieľom urobiť pre Putina túto vojnu veľmi drahou. Takto ho môžeme prinútiť vzdať sa svojich zámerov. Iná mierová cesta nie je. Je to jediný nástroj v našich rukách. Druhou cestou je vyhlásenie vojny, ale to, samozrejme, nie je možné," konštatoval.

Veľvyslanec poukázal však aj na pozitíva – výmenu vojnových zajatcov, ktorá je naplánovaná do konca tohto roka. Túto otázku prerokovali Lavrov a Klimkin na viedenskej schôdzke ministrov zahraničných vecí OBSE.

Čo s týka Ruskom anektovaného Krymu, Muška označil polostrov za "okupované územie". Podľa neho tam dochádza k masovému zatýkaniu krymských Tatárov. Za posledný čas tam poslali do väzby 40 miestnych obyvateľov, z toho 30 Tatárov. Od začiatku okupácie Krymu sa podľa neho zdvojnásobila prítomnosť ruskej armády. Okrem toho má Kyjev informácie o príprave infraštruktúry pre rozmiestnenie jadrových zbraní na Kryme, varoval ukrajinský veľvyslanec.

V prípade Saakašviliho sú dôkazy 

K problematike korupcie Muška pripomenul, že bol zriadený Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU), špeciálna protikorupčná prokuratúra a teraz je na rade zriadenie protikorupčného súdu. Vznikli síce určité rozpory, ale to je otázka dopracovania zákonov, poznamenal.

"Otvorili sme prípady korupcie, ktorú spôsobil predchádzajúci prezident (Viktor Janukovyč. Začali sa aj konania voči našim poslancom alebo vysokopostaveným funkcionárom. Momentálne sa vedie konanie voči zástupcovi ministra obrany. Nemožno hovoriť, že nič nerobíme," uviedol na margo kritických hlasov.

Muška hovoril aj o prípade bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorého ukrajinská generálna prokuratúra podozrieva, že sa spolčil s ukrajinským podnikateľom s väzbami na Rusko s cieľom zosadiť ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.

Saakašvili bol zadržaný na Ukrajine a hrozí mu aj vydanie do Gruzínska, kde je stíhaný pre viaceré zločiny. Dotyčným podnikateľom je Serhij Kurčenko, momentálne na úteku, ktorý mal financovať Saakašviliho tzv. minimajdan, kde sa jeho stúpenci domáhali impeachmentu prezidenta Petra Porošenka. "Sú na to dôkazy," povedal Muška.

Ako si poradili s jantárovou mafiou?

Na otázku TASR, ako si úrady poradili s tzv. jantárovou mafiou na ukrajinskom Polesí, ktorej ročné príjmy sa podľa vlaňajšieho vyjadrenia generálneho prokurátora Jurija Lucenka môžu rovnať potrebám armádneho rozpočtu krajiny, odvetil, že vláda sa rozhodla ťažbu zlegalizovať.

"Ľudia tam kopali bez povolenia. Bola privolaná polícia a Národná garda, pretože tamojšia mafia bola ozbrojená. Silovým spôsobom sa to nedá riešiť. Rozhodlo sa o legalizácii tejto ťažby, o licenciách na túto ťažbu pod podmienkou dodržiavania zákonov a ekologických pravidiel. Je veľa ľudí, ktorí si túto licenciu zaobstarali, legálne vykonávajú túto činnosť a platia dane. Nelegálny vývoz ide cez Poľsko a tadiaľ prichádza do Európy. Nedávno zadržali na hranici jednu tonu jantáru. Robíme všetko preto, aby sme stabilizovali tento problém," uviedol veľvyslanec.

Čo sa týka ekonomiky, Muška avizoval, že do konca roka ukrajinská vláda očakáva dvojpercentný rast HDP, čo označil za "dobré výsledky". Na budúci rok plánuje Kyjev trojpercentný rast HDP. Podľa Mušku ide o dôsledok ekonomických reforiem, ekonomickej klímy v krajine a asociačnej dohody s EÚ. Momentálne je EÚ najväčším obchodným partnerom Ukrajiny. Obchod s EÚ predstavuje 40 percent z celého objemu, uzavrel ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.