Ukrajinci čoraz menej dôverujú prezidentovi Viktorovi Juščenkovi a expremiérke Juliji Tymošenkovej. Podpora bývalých spojencov sa prepadla na zatiaľ najnižšiu úroveň a obaja ťažko doplácajú na svoj rozchod v dôsledku krízy novej moci. Z ich rozdelenia môžu naopak ťažiť sily, ktoré v minulosti podporovali nedemokratický režim Leonida Kučmu.
O hlbokom rozčarovaní na Ukrajine vari najlepšie hovorí fakt, že hodnotenie domácich pomerov sa zhoršilo až do miery pred oranžovou revolúciou. Už skoro polovica obyvateľov považuje súčasný vývoj v krajine za nesprávny a len pätina si myslí opak. Čoraz viac ľudí pritom podozrieva Juščenka a jeho tím zo zapredania zmyslu masových protestov proti podvodom vo voľbách prezidenta, vďaka ktorým sa dostal k moci.
Zodpovedný prezident
Hlavnú vinu za rozkol vo vedení dáva hlave štátu 36,5 percenta účastníkov najnovšieho prieskumu organizácie Ukrajinskyj barometr. Podľa 26 percent osôb za to skôr môžu biznismeni v okolí prezidenta, dvanásť percent si myslí, že bývalý tajomník bezpečnostnej rady Petro Porošenko a vyše desať percent tvrdí, že expremiérka.
Juščenkovi spolu dôveruje úplne a čiastočne už len 38 percent a nedôveruje 43 percent opýtaných. Tymošenková má tiež negatívnu bilanciu podpory v pomere 30:48 percent. Ešte horšie je to však s nimi v prípade úplnej dôvery - prezident má trinásť a bývalá premiérka desať percent. Začiatkom roka sa ešte opierali o priazeň vyše polovice voličov. "Nie je to tragédia. Ľudia nie sú v mnohých otázkach dostatočne informovaní a nemôžu zaujať jasné pozície," reagoval prezident s tým, že priaznivé zmeny sa prejavia až neskôr.
Expremiér Viktor Janukovyč, porazený Juščenkov súper v prezidentských voľbách, nemusel ani nič spraviť, aby sa k obom priblížil. Predsedovi Strany regiónov dôveruje 30 percent ľudí a jeho výsledok sa stále zlepšuje. Alternatívou na pokračovanie revolúcie a pokusu opozície o revanš chce byť predseda parlamentu Volodymyr Lytvyn s blokom okolo Ľudovej strany. Ako jediný má pritom pozitívny pomer dôvery 39:30 percent. Prezidentovu Našu Ukrajinu by teraz volilo 21 percent ľudí, ak by na jej kandidátke bol Juščenko - bez neho iba šesť percent. Stranu regiónov podporuje 20 percent, Tymošenkovej Baťkivščynu (Otčinu) 17 percent, komunistov a socialistov po sedem percent a ľudovcov päť percent.
Obavy v Štrasburgu
Domáca nespokojnosť s politikou nového vedenia sa preniesla aj do Štrasburgu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v prijatej rezolúcii vyzvalo Kyjev, aby pokračoval v reformách a nebrzdil rozvoj krajiny. Ocenilo tak určité pozitívne prejavy a prvé výsledky, no vyslovilo znepokojenie nad tým, že Ukrajina zápasí s mnohými ťažkosťami. Tie sú nielen následkom starého režimu, ale aj konfliktov vnútri novej moci. Prioritou má byť boj s korupciou, posilnenie nadradenosti zákonov, ako aj organizácia slobodných volieb do parlamentu koncom marca.
,,Dúfame, že dohoda o amnestii sa nedotkne tých, ktorí manipulovali voľby. Musia byť postavení pred súd," vyslovila sa podľa Ukrajinskej pravdy spravodajkyňa monitorovacieho výboru PZ RE pre Ukrajinu Hanne Severinsenová. Potrestanie osôb, ktoré falšovali voľby prezidenta pred rokom, žiada aj schválená rezolúcia. Je to reakcia na podpis dohody o spolupráci medzi Juščenkom a Janukovyčom pred hlasovaním o novom premiérovi koncom septembra. Objavila sa aj kritika za umelé naťahovanie vyšetrovania vinníkov vraždy novinára Heorhija Gongadzeho.
Zmysel revolúcie
Prezident sa zaviazal, že Strana regiónov podporí v parlamente Jurija Jechanurova, okrem iného aj tým, že zodpovední za falšovanie volieb nebudú stíhaní! Jej hlasy pritom napokon neboli nepotrebné na schválenie premiéra na druhý pokus. V Ukrajine to vyvolalo veľké pobúrenie, keďže masové podvody vo voľbách práve v prospech expremiéra boli hlavným dôvodom vzniku oranžovej revolúcie. Nečudo, že mnohí ho už označujú za prvého zradcu.
Juščenko išiel aj na iné ústupky, ktoré spochybňovali jeho sľuby, napríklad v otázke reprivatizácie nezákonne sprivatizovaného majetku. Strana regiónov pritom zastrešuje zástupcov doneckého klanu z regiónu, kde je najvyššia úroveň kriminality a kde ešte nedávno fungoval štát v štáte. Bývalí oligarchovia, ktorí sa nelegálne obohatili, tak zrejme môžu pokojne spávať vďaka Juščenkovmu ,,kompromisu" s bývalou mocou. Jeho cena v situácii, keď mu horelo pod nohami, opäť ukazuje, že Juščenko sa nezmenil. Je slabým politikom bez zásad, ktorý ťažko dokáže zjednotiť rozdelenú krajinu. Zostáva len patrónom polovice štátu, no už aj tam stráca oporu.