Libanonskí voliči sa rozhodli pre zmenu, keď v nedávnych parlamentných voľbách zvíťazila protisýrska aliancia Saada Harírího. Samotný Harírí, syn zavraždeného bývalého libanonského premiéra Rafíka Harírího, po oznámení výsledkov ohlásil zmenu smerovania krajiny a reformy. Po tridsaťročnej vojenskej prítomnosti Sýrie v Libanone sa tak táto malá blízkovýchodná krajina striasa vplyvu svojho silného suseda a posilňuje svoju nezávislosť.

Rok zmien
Libanon prežíva skutočný rok zmien. Všetko to naštartoval atentát na bývalého premiéra Rafíka Harírího, ktorého protisýrske postoje boli všeobecne známe (podľa významného amerického senátora Patricka Leahyho "niet žiadnych pochybností, že za vraždou stála Sýria"). Nasledovala "cédrová revolúcia", v ktorej Libanončania donútili prosýrsky orientovanú vládu rezignovať, a požadovali tiež odchod sýrskych vojsk, ktoré sú v krajine od roku 1975. Keď sa k tlaku na Damask pridalo aj medzinárodné spoločenstvo na čele s USA, začala Sýria postupné sťahovanie svojich jednotiek, ktoré dovŕšila koncom apríla (Spojené štáty však stále obviňujú Damask, že sa na libanonskom území ešte nachádzajú sýrski agenti.) A štvorkolové parlamentné voľby, po ktorých patrí celková väčšina v parlamentne protisýrskej koalícii, zdá sa, len zavŕšili prerod Libanonu zo sýrskeho vazala na nezávislý štát.
"Konečné výsledky hovoria, že ľudia chcú zmenu," povedal líder víťaznej koalície Harírí. "Nebolo možné, aby sa po mučeníckej smrti Rafíka Harírího a stiahnutí sa Sýrie nič nezmenilo," dodal Harírí junior, ktorý sa pravdepodobne stane novým libanonským premiérom. Vražda jeho otca naštartovala významné zmeny aj v jeho živote. Ešte začiatkom roka si užíval relatívnu anonymitu na čele rodinného impéria v Saudskej Arábii. Po februárovom atentáte vstúpil do politiky ako jeden z vodcov protisýrskej opozície a dnes je horúcim kandidátom na premiéra. Nováčikovi na libanonskej politickej scéne síce chýbajú skúsenosti, no práve to by mohlo byť jeho výhodou. Ako uvádza libanonský denník Daily Star, "práve vďaka nedostatku kontaktu s realitou, ktorá panuje v Libanone, môže Harírí odolať negatívnym aspektom politiky, ktoré tu sú". Navyše mnoho Libanončanov v ňom vidí symbol zmien: nový, ešte "neskazený" politik, ktorý prinesie čerstvé myšlienky a reformy. A tie víťazi aj sľubujú: "Uskutočnia administratívne a finančné reformy, protikorupčné opatrenia a ekonomické, rozvojové a sociálne programy," nechal sa počuť Harírí.

Nábožensky rozdelená krajina
Porazení vo voľbách, najmä blok prosýrskej strany Sulejmana Frandžiá (ktorého dedo pozval pred 30 rokmi Sýriu do Libanonu) a kedysi silne protisýrskeho Michela Aúna, obviňovali víťazov z kupovania hlasov a korupcie. Aún zároveň odmietol špekulácie, že by mohol byť vo vláde spolu s Harírím. "Odchádzame do opozície. Nemôžme byť s väčšinou, ktorú v parlamente dosiahli vďaka korupcii," povedal pre Reuters Aún. Opozícia sa bude môcť vo svojom protivládnom boji oprieť o prezidenta: Emil Lahúd odmieta rezignovať a Harírího koalícia nemá dostatok hlasov na prijatie potrebného ústavného zákona. Lahúd spolu so silnou opozíciou tak môže ešte poriadne sťažiť ohlásené presadzovanie reforiem.
Ďalšia vec, ktorá sa víťazom vyčíta (a nielen zo strany opozície), je fakt, že hlasovanie "politicky a oficiálne" nábožensky rozdelilo krajinu. Južný Libanon ovládli prosýrske šíitské hnutia Hizballáh a Aman (stanú sa najsilnejšou opozičnou frakciou), hornatý stredný Libanon patrí Aúnovmu kresťanskému bloku a sever krajiny Harírího sunnitom. Mnohé bejrútske denníky vyjadrili obavy z nárastu sektárstva, ktoré sa po voľbách môže prejaviť. "Hlasovanie podľa náboženských línií otvára dvere novému obdobiu, v ktorom nikto nevie, ako možno prekonať náboženské napätia, ktoré charakterizovali tieto voľby," napísal denník as-Safír.