Správa, že Irán urobil kroky k obnove svojho jadrového programu, vyvolali nevôľu. Irán nespravil nič v rozpore s medzinárodným právom - jadrovú energiu pre mierové účely predsa využívajú desiatky krajín. Toto je však iný prípad. Keď o jadrovom programe začínajú hovoriť islamisti, treba byť v strehu.
Nedôvera
O vzniknutej kríze zatiaľ bezvýsledne rokujú guvernéri Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Ani rokovania medzi tzv. európskou trojkou (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko) nepriniesli výsledky. Vyjednávania budú pokračovať, pretože o vyostrenie konfliktu nemá nikto záujem.
Iránsky jadrový program vzbudzuje obavy už dlhšie, stačí si spomenúť, akej kritike čelilo pred dvoma rokmi Rusko za výstavbu elektrárne v Bušíri. Spojené štáty sú presvedčené, že využívanie jadrovej energie na mierové účely je len zámienka. Teherán má vraj ambíciu získať jadrové zbrane. Preto oznámenie, že v centrále Isfahán začal s obohacovaním uránu, vyvolalo také znepokojenie. Irán pritom neporušil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá signatárom zaručuje právo na mierové využívanie jadrovej energie. Lenže od obohacovania uránu je už iba pár krokov k výrobe jadrových zbraní. Je to otázka dôvery, a tú Irán evidentne nemá.
Niečo za niečo
Prečo sa teda Irán rozhodol ísť do sporu, aj keď je Európska únia preň jedinou šancou ako sa dostať z izolácie? Zdá sa, že mu došla trpezlivosť. Únia podpísala s Teheránom v rokoch 2003 a 2004 viacero dohôd. Irán sa zaviazal, že sa vzdá svojho jadrového programu, od Európanov mal za to získať hospodársku či technologickú pomoc. Dohody mali fungovať na princípe niečo za niečo.
Zatiaľ čo Teherán zastavil svoj jadrový program, Európania na svoje sľuby akosi zabudli. "Sme frustrovaní," vyhlásil Cyrus Nasseri, iránsky vyjednávač s MAAE. Najlepším príkladom je prípad dopravných lietadiel Airbus. Irán kúpil štyri takéto lietadlá od Francúzska. Niektoré súčiastky do týchto strojov sa vyrábajú v USA. S odvolaním sa na americké sankcie však Európania do Iránu nedodávajú náhradné diely vyrobené v USA. Takýto prístup sa Iráncom nepáči. Splnenie sľubov si chcú vymôcť vydieraním, s vedomím, že na tom môžu iba získať.
Embargo nehrozí
Irán sa mohol inšpirovať prípadom komunistickej Severnej Kórey. Jej jadrové aktivity vzbudzujú vážne obavy. Američania tvrdia, že má už niekoľko desiatok jadrových hlavíc i potrebné strely, ktoré môžu zasiahnuť Japonsko či územie USA. Napriek silnému tlaku medzinárodného spoločenstva Severná Kórea v januári 2003 odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. A nič sa jej nestalo. Američania, Japonci, Juhokórejčania i Európania sa teraz predháňajú v ústretovosti, aby dostali severokórejských stalinistov za rokovací stôl.
O to ide teraz aj Iránu. Pri rokovaniach bude ťahať za dlhší koniec, avšak s vedomím, že svojich súperov nemôže priveľmi rozhnevať. Ani Západ to nemôže s tlakom na Irán prehnať. Preto sa neočakáva, že by sa iránsky problém mohol dostať na pôdu Bezpečnostnej rady OSN. Odtiaľ by sa ťažko hľadala cesta späť k rokovaciemu stolu.
Bezpečnostná rada by mohla v najhoršom prípade na Irán uvaliť hospodárske sankcie či embargo. Prípad susedného Iraku ukázal, že táto politika zlyhala. Nehovoriac o tom, že v čase, keď drasticky stúpa cena ropy, by nebolo rozumné na Irán uvaliť embargo na vývoz tejto suroviny.
Čo je v zmluve
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1970 je založená na myšlienke, že krajiny, ktoré majú takéto zbrane, sa postupne odzbroja. Ostatné signatárske krajiny sa zaväzujú, že sa nebudú usilovať o získanie jadrových zbraní. Zmluva takýmto štátom garantuje právo na mierové využívane jadrovej energie, musia sa však podrobiť kontrolám Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Zmluvu ratifikovalo doteraz 188 štátov, vrátane piatich jadrových mocností, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína). Krajiny ako India, Pakistan či Izrael, ktoré tiež majú jadrové zbrane, NPT nepodpísali. Severná Kórea od zmluvy odstúpila v roku 2003. Irán tvrdí, že svoj podpis pod zmluvou nemieni zrušiť.