"Viac pracovných miest, lepšie školy a lepšia zdravotná starostlivosť pre starších ľudí," toto sľúbil Nórom Jens Stoltenberg, líder červeno-zelenej koalície, ktorá vyhrala pondelkové parlamentné voľby. Nórsky premiér Kjell Magne Bondevik včera uznal porážku vládnej koalície pravého stredu, keď ľavicová opozícia získala absolútnu väčšinu 88 kresiel v 169-člennom parlamente. Nóri teda uprednostnili ľavicovú politiku zvýšených výdajov pred sľubmi pravice o ďalšom znižovaní daní. Stoltenberg chce investovať 9,5 miliardy dolárov do školstva a zdravotníctva a mierne zvýšiť dane na úroveň roku 2004. Jeho strana (Nórska robotnícka strana) je za vstup Nórska do Európskej únie. Túto tému však nateraz neotvorí, pretože väčšina Nórov nie je za vstup krajiny do únie. Rovnako ako jej partner Socialistická ľavicová strana. Socialisti sú nielen proti členstvu v únii, ale aj v NATO. Spojené štáty považujú "za najväčšiu hrozbu pre svetový mier".
"Nórsky Tony Blair"
Stoltenberg sa na čelo vlády vracia po štyroch rokoch a bude mať príležitosť ukázať, čo dokáže. "Nórsky Tony Blair," ako ho prezývajú, má jedenapolročné skúsenosti z premiérovania. Za prvého premiérskeho mandátu vyhlásil krížovú výpravu za modernizáciu štátnej správy a ďalšie razantné reformy. Zdravotníctvo bolo reorganizované, ropná a plynárenská spoločnosť Statoil čiastočne sprivatizovaná. Stoltenberg navyše chcel, aby Nóri prehodnotili svoj vzťah k Európe. To však bolo na nich už priveľa, a tak sociálnych demokratov v roku 2001 poslali do opozície. Po zdrvujúcej porážke vo voľbách bol nútený úrad odovzdať Bondevikovi.
Počas štúdia ekonomiky Stoltenberg - mladík s dlhými vlasmi - v roku 1973 rozbíjal okná na americkej ambasáde v Osle na protest proti bombardovaniu vietnamského Hai Phongu. Ako člen mladých sociálnych demokratov zasa vášnivo protestoval proti NATO a vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu, čo sú inštitúcie, ktoré dnes sám presadzuje. V roku 1979 bol novinárom v straníckom denníku Arbeiderbladet, o desať rokov neskôr sa stal poslancom. Pôsobil aj ako minister financií a energetiky.
Stoltenberg je členom jednej z najmocnejších politických dynastií v krajine. Jeho otec Thorvald Stoltenberg, bývalý minister zahraničia, bol zvláštnym predstaviteľom OSN pre Bosnu, jeho teta Marianne Heibergová sa zúčastnila na tajných rozhovoroch v Nórsku medzi Izraelom a Palestínčanmi v roku 1993.
Úspech krajnej pravice
Väčším prekvapením ako posun Nórska k ľavici bol zisk 37 kresiel pre ultrapravicovú Stranu pokroku. Tá tak bude druhou najsilnejšou formáciou v parlamente a najsilnejšou pravicovou stranou Nórska. Súčasná vláda sa spoliehala na jej podporu uplynulé štyri roky, odmietla však vziať túto populistickú a protiimigračnú stranu do vlády. Aj preto líder Strany pokroku Carl Hagen dal pred voľbami jasne najavo, že Bondevika nepodporí.
"Budeme skutočnou alternatívou vlády," vyhlásil Hagen po zverejnení výsledkov pondelkových volieb. "Nebezpeční Afričania sa prechádzajú po našich uliciach," znel nápis na predvolebnom plagáte Strany pokroku, na ktorom maskovaný muž mieril na čitateľa zbraňou. V krajine je asi šesť percent imigrantov, čo je najmenej spomedzi európskych krajín. Pri nezamestnanosti pod štyrmi percentami sa pritom nedá hovoriť ani o obavách, že by prišelci "kradli" Nórom prácu.