V domoch a hoteloch veľkého Paríža zahynulo v požiaroch za posledných desať dní takmer štyridsať ľudí. Pri prvej tragédii z 26. augusta našlo smrť v trinástom parížskom obvode 17 ľudí - afrických prisťahovalcov. O niekoľko dní nato zahynulo v plameňoch ilegálneho sqatu sedem prisťahovalcov z Pobrežia Slonoviny v treťom parížskom obvode. Čierna séria pokračovala cez víkend ohňom v činžiaku na predmestí Val de Marne, kde na následky otravy dymom prišlo o život ďalších dvanásť ľudí.
Vyšetrovatelia prvého požiaru cez víkend oznámili, že išlo pravdepodobne o zločin - analýza kriminálnej a vedeckej polície ukazuje, že oheň sa v dome bez únikových východov šíril neobyčajne ľahko a smrteľne rýchlo. Denník Le Monde cituje zdroj z kruhov polície: "Oheň bol založený a nedošlo ani k skratu, ani k inej samovoľnej príčine." Pôvodná verzia cigaretového ohorka, ktorý by vznietil vo vchode zaparkované kočíky, sa tak stala nepravdepodobnou a podľa francúzskych médií ju už vyšetrovatelia neskúmajú.
Sociálna politika a prisťahovalci
Séria smrtiacich požiarov otvorila dva roky pred prezidentskými a legislatívnymi voľbami v krajine debatu o výstavbe bytov pre sociálne slabšie vrstvy, bezpečnostných opatreniach a nakoniec aj o probléme prisťahovalectva. Obyvatelia zhorených bytov hovorili o tom, že žili s potkanmi, myšami a plošticami, v nevetraných a zatekajúcich izbách, v ktorých sa na 20 štvorcových metroch tlačilo 10 - 15 ľudí.
Ako prvý prišiel s tézou o spojení požiarov a neschopnosťou krajiny prijímať ďalších imigrantov minister vnútra a pravdepodobný budúci prezidentský kandidát vládnej UMP Nicolas Sarkozy. Niekoľko dní po požiari nariadil vysťahovanie dvoch ilegálne obývaných sqatov - matky, ktorých deti mali ísť v ten deň prvýkrát do školy, na záberoch televíznych staníc odpadávali. Tvrdý zásah polície neobišiel ani ľavicových politikov - poslancov a senátorov, ktorí opásaní republikánskymi trikolórami bránili vstupu oddielov CRS do obsadených domov. Sarkozy vysvetlil, že tak konal v záujme ochrany ich životov.
Francúzsky premiér Dominique de Villepin oznámil, že štát uvoľní stavebné parcely na výstavbu ďalších 5 000 sociálnych bytov do roku 2006. Asociácia Právo na bývanie alebo vplyvné katolícke nadácie Emmaus a Abbé Pierre považujú reakciu úradov za škandalóznu. Patrik Doutreligne, hovorca nadácie Abbé Pierre, si myslí, že "za šesť mesiacov môže vláda ponúknuť ľudom karavany, ale nie byty". Rovnako ambiciózny plán postaviť alebo premeniť na sociálne byty 100 000 ubytovaní za rok považuje Doutreligne za nemožný: v súčasnosti je vo výstavbe 7 000 bytov.
Uvoľniť 50 miliónov eur na zvýšenie bezpečnosti budov, ktorých je podľa starostu Paríža Bertranda Dellanoëho len v centre viac ako tisíc, je podľa asociácií málo. Vláda tiež rozhodla zvýšiť o 1,8 percenta štátnu prémiu na bývanie - toto opatrenie pohoršilo správcovský výbor sociálneho bývania, ktorý považuje sumu za smiešnu.
Vláda síce na jar predstavila nový plán sociálnej kohézie, ktorej cieľom je postaviť alebo prerobiť do roku 2009 asi 500-tisíc bytov, no výstavba sa dnes stretáva s problémami - radnice v zámožných regiónoch ako Alsasko alebo Côte d´Azur odmietajú stavať v blízkosti rezidenčných štvrtí strednej triedy smutné "cité", z ktorých podľa Nicolasa Sarkozyho "republika dezertovala".
Vláda preto spolu s výstavbou bytov navrhla aj nový systém pôžičiek - od januára 2005 môžu nájomníci, ktorí obývajú viac ako dva roky ich byty, získať pôžičku s nulovými zvýšeniami.
Špekulácie s nehnuteľnosťami?
Všetci sú si dnes vedomí, že problém požiarov sa týka predovšetkým hlavného mesta. "V prípade, že sa uzatvorenie domu ukáže nevyhnutné, zatvoríme ho a obyvateľom poskytneme náhradné bývanie," uviedol na stretnutí s médiami starosta Dellanoë. Mesto už dnes vyzýva aj prostredníctvom oznamov v tlači majiteľov prázdnych bytov, aby ich prenajali radnici, ktorá v nich umiestni sociálne slabé rodiny.
Sarkozy si myslí, že problém sociálneho bývania Afričanov je spojený s faktom, že do krajiny prichádzajú ilegálne a nemôžu preto bývať inde ako v pokútnych hoteloch. Vo sqate v 13. obvode však žili podľa informácií médií ľudia, ktorí prišli do Francúzska pred 20 rokmi, papiere mali v poriadku a zarábali dostatočnú sumu na to, aby si platili nájomné v slušných podmienkach - keby ich chcel niekto ubytovať.
Okrem rasového problému pri získavaní ubytovania, ktorý dnes pripúšťa aj vláda, však existuje v Paríži špekulatívna sieť záujemcov o nové byty v priestoroch obývaných africkými vysťahovalcami - pre parížsku políciu je zrejme jednoduchšie vysťahovať do telocvične rodiny z Pobrežia Slonoviny ako zisťovať, prečo sa stávajú obeťami požiarov potenciálne lukratívne stavby v budúcich rezidenčných štvrtiach.