Čilský prezident Sebastian Piňera vyhlásil v utorok v niektorých častiach južného Čile núdzový stav. Stalo sa tak pre nepokoje, ku ktorým v krajine dochádza už roky. Pôvodní obyvatelia Mapučov (iným menom aj Araukáncov) totiž dlhodobo od štátu požadujú, aby im vrátil späť pôdu, ktorá patrila ich dávnym predkom. O udalostiach informovala agentúra AP.
Popri pokojných protestoch či blokádach sa situácie často vyhrocujú až do radikálnych konfliktov. Nedostatočné riešenie požiadaviek Mapučov podnietilo niektorých v poslednom desaťročí k opakovaným útokom – zapaľujú nákladné autá a stroje podnikov stavebných firiem či firiem ťažiacich drevo. V súčasnosti totiž vlastnia pôdu rôzne firmy a ťažobné spoločnosti.
Často dochádza aj k streľbe. V júli policajné zložky zastrelili jedného príslušníka Mapučov a 29-ročný muž zomrel, informoval nemecký denník taz.de. V nedeľu na demonštrácii s názvom „Pochod za odboj Mapučov a autonómiu národov“ v hlavnom meste Santiago zase prišla o život mladá študentka, ktorá sa angažovala v oblasti ľudských práv, píše nemecký denník Deutsche Welle. Ďalších 17 bolo zranených, keď došlo k potýčkam medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi. Deutsche Welle dodáva, že na sociálnych médiách sa na policajtov zniesla vlna kritiky za neprimeraný zásah.
Nemecký denník: prezident konflikt vyhrocuje
Vyhláškou o núdzovom stave prezident obmedzil slobodu zhromažďovania a pohybu a povolil nasadenie armády. Svoj krok zdôvodnil „opakovanými násilnými činmi súvisiacimi s obchodovaním s drogami, terorizmom a organizovaným zločinom ozbrojených skupín“, ktoré si vyžiadali životy „nevinných civilistov a policajtov“. Nemecký denník taz.de zhodnotil, že týmto krokom prezident konflikt ešte viac vyhrocuje a militarizuje. Núdzový stav má platnosť maximálne 15 dní, so súhlasom Kongresu ho možno predĺžiť o ďalších 15 dní.
Udalosti sa dejú v čase, keď si krajina pripomenula tzv. Deň rasy. 11. október je totiž výročie dňa, kedy Krištof Kolumbus objavil Ameriku. Ide o deň, ktorý mnoho pôvodných obyvateľov v oboch Amerikách považuje za katastrofu kvôli kolonizácii, ktorá nasledovala, konštatoval web France 24.
Mapučovia sú najpočetnejšou skupinou pôvodných obyvateľov v 19-miliónovom Čile, je ich asi 1,5 milióna. Značnú časť pôdy, ktorú chcú vrátiť späť, sa im podarilo v 16. storočí ubrániť pred španielskymi dobyvateľmi, aj po vyhlásení nezávislosti v Čile. Až koncom 19. storočia im vláda pôdu s pomocou armády vzala. Časť menšiny požaduje aj vytvorenie vlastného štátu na juhu Čile a Argentíny, informuje ČTK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
