Čakáreň v bahamskej väznici Jeho Veličenstva Fox Hill v hlavnom meste Nassau obložená bielymi obkladačkami pripomína skôr nemocnicu. Niekoľko radov stoličiek sa štyrikrát do týždňa zaplní príbuznými väzňov, zväčša mladými ženami s deťmi či dcérami a matkami, ktoré trpezlivo čakajú na návštevu za ostnatým drôtom.
Najskôr však musia pri okienku dostať povolenie. Nikto nesmie pri sebe nič mať -- žiadne peniaze, klenoty, potraviny či nápoje, telefón ani ceruzku a papier. Iba osobný preukaz, prípadne kľúč od auta. Väzenskí strážcovia si to preveria pri osobnej prehliadke pri prechode bezpečnostným rámom.
Autobusy, rovnaké ako tie, čo vozia väzňov na súd, potom rozvážajú návštevy do jednotlivých blokov. Z okienka sa naskytne neutešený pohľad na nízke, najviac jednoposchodové budovy z 50. rokov ohradené drôteným plotom. Tu a tam sa na riedkom, sivom trávniku objaví banánovník, okolo väzenských barakov i šnúry s nepekne vyzerajúcou bielizňou.
Viktor Kožený, Čech s írskym občianstvom, ktorý vo Fox Hill čaká už osem mesiacov na výsledok vydávacieho procesu do USA, je umiestnený v bloku s najvyššou ochranou, kde si tresty odpykávajú alebo na ne čakajú vrahovia, násilníci a drogoví díleri.
Návštevy prejdú viacerými oceľovými dverami a chodbami pozdĺž zamrežovaných ciel, odkiaľ ich s neskrývaným záujmom sledujú unudení väzni, až sa nakoniec ocitnú priamo v obávanom bloku D. Popraskané steny, úzke cely, neporiadok a zjavný nedostatok hygieny naznačujú, že Fox Hill patrí medzi najtvrdšie väznice v karibskej oblasti.
Namiesto návštevnej miestnosti tu uprostred neveľkej, ale rušnej haly slúžia na rozhovor iba stoličky, medzi ktoré dozorcovia postavia drôtený stojan, aby sa hostia a väzni nemohli dotýkať. Prísni, ale korektní strážcovia však dovolia podať si ruky. Keď za Viktorom Koženým príde matka, môže ho i pobozkať. Kožený, ktorý sa za posledných 15 rokov pohyboval v najvyšších spoločenských kruhoch, navštevoval vybrané reštaurácie a vlastnil luxusné domy, autá i lietadlo, trávi dni v cele tri krát dva metre, bez okna, iba s malým priehľadom na chodbu. Spravodajcovi ČTK cez drôtenku povedal, že je ubytovaný sám, čo správa väznice zdôvodnila snahou o jeho bezpečnosť. V jeho cele, jednej z mála, je splachovacie WC, v ostatných iba obyčajné vedro.
Na prechádzku po väzenskom dvore má nárok hodinu denne. Matka, ak je v Nassau, nevynechá ani jednu z troch návštev za týždeň, na ktoré má Kožený nárok. Nosí mu v plastových miskách jedlo a raz za týždeň čistú bielizeň. Pre Koženého je to vítaná príležitosť, ako aspoň na hodinu opustiť celu.
Štyridsaťdvaročný Kožený, kedysi považovaný za najbohatšieho Čecha, teraz tvrdí, že už nič nevlastní. O majetok prišiel údajne súdnou obstávkou alebo rozvodom. Z čoho teda platí drahých právnikov? Britský advokát Clive Nicholls podľa neho berie obhajobu ako prestížnu vec a neúčtuje si plnú cenu. Dlhé dni trávi čítaním odbornej literatúry. "Každý mesiac absolvujem semester v nejakom odbore," hovorí. Zaujíma sa o ekonomiku, právo, ale aj o najmodernejšie medicínske metódy, o počítače či biotechnológiu. To sú podľa neho odbory budúcnosti, ktoré ovplyvnia dĺžku ľudského života a vekovú skladbu obyvateľstva. Nazerá na to ako na ekonomický problém, ktorý so sebou prinesie potrebu neskoršieho odchodu do dôchodku i potrebu väčšej výkonnosti hospodárstva. A to sa dosiahne najmä vyššou vzdelanosťou a sústredením na moderné postupy. Ani vo väzení nezaprie svoje podnikateľské a politické ambície.
Návštevu ukončí siréna. Dozorcovia slušne, ale dôrazne upozornia, že čas vypršal. Zarachotí kľúč, dvere sa zatvoria. Nevľúdny väzenský areál s blokom D zrazu vyzerá ako rajská záhrada.