Zaujíma vás, koľko zarába náš nadriadený? Chceli by ste vedieť, či kolega, s ktorým sedíte v jednej kancelárii a ktorý vykonáva takú istú prácu ako vy, nemá na výplatnej páske každý mesiac vyššiu čiastku než vy? Ak áno, odsťahujte sa do Nórska.
Na základe zákona prijatého nórskym parlamentom v roku 2002 môžu poddaní kráľa Haralda V. nájsť všetky údaje týkajúce sa výšky príjmov a daní svojich spoluobčanov na internete. Okrem toho nórske denníky pravidelne zverejňujú v prvom októbrovom týždni zoznam najbohatších ľudí v krajine s informáciami o tom, koľko za uplynulý rok zarobili.
Tento rok je na čele rebríčka lodiar John Fredriksen s majetkom 33 miliárd nórskych korún (vyše päť miliárd dlárov). Keďže sa vysťahoval z krajiny a neplatí do štátnej pokladnice dane, je pre Nórov oveľa zaujímavejší údaj, že druhým v poradí je realitný magnát Olav Thon, ktorý daňovému úradu pravidelne odvádza takmer sto miliónov nórskych korún.
Sociálnodemokratické vlády, ktoré sa v Nórsku striedajú po druhej svetovej vojne, vybudovali v krajine dômyselný systém progresívneho zdanenia, vďaka ktorému plynie do štátnej pokladnice pravidelne viac než pol bilióna nórskych korún, čo predstavuje čiastku rovnajúcu sa približne tretine hrubého domáceho produktu. Vďaka nemu - a aj vďaka štátnemu ropnému fondu, ktorý pravidelne kryje rozpočtové deficity - sa Nóri už piaty rok za sebou ocitli na čele rebríčka krajín s najvyšším indexom ľudského rozvoja, zostavovaného OSN. Krivka zdanenia v Nórsku pritom najviac stúpa v najnižších príjmových kategóriách. Okrem iného aj z tohto dôvodu Nóri dychtivo hľadajú na internete informácie o príjmoch svojich spolupracovníkov a známych.
"Systém zverejňovania čísiel nazhromaždených finančnými úradmi naráža na kritiku zo všetkých strán a pokiaľ viem, nevyskytuje sa v takejto podobe v žiadnej inej krajine," hovorí Christine Ulrikesenová z Úradu na ochranu osobných údajov v Osle.
Predchádzajúca vláda kresťanského demokrata zmenila pred dvoma rokmi zákon aspoň v tom zmysle, že údaje o výške príjmov a daní zostávajú na internete k dispozícii pre občanov vždy iba tri týždne.
Dane sú v Nórsku verejne prístupnou informáciou od roku 1863. Ešte pred štyrmi rokmi museli Nóri, ak ich chceli získať, najskôr podať príslušnú žiadosť na finančnom úrade.
Denník Afterposten obhajoval v nedávnom úvodníku existujúcu prax ako "nutné zlo", vďaka ktorému platia nórski občania dane tak, ako im to prikazuje zákon: "Každý je strážnym psom, dávajúcim pozor na to, aby jeho sused plnil daňové povinnosti." Ročný príjem priemernej domácnosti v štyriapolmiliónovej severskej krajine je podľa údajov Nórskeho štatistického úradu 457-tisíc, po zdanení 345-tisíc nórskych korún.
Nóri si vďaka daniam a ropnému bohatstvu v Severnom mori môžu dovoliť životnú úroveň, o akej sa iným národom ani nezdá. Nový sociálnodemokratický premiér Jens Stoltenberg sa chystá opäť rozšíriť pole pôsobnosti a údaje o daniach nechať na internete po celý rok.