StoryEditor

Srbsko môže začať stabilizačné rokovania s EÚ

30.09.2005, 00:00
Je to zhoda náhod, ktorá prišla Belehradu vhod. Kým obvykle máva Srbsko z pravidelných návštev hlavnej prokurátorky haagskeho trestného tribunálu (ICTY) Carly del Ponteovej zmiešaný pocit kvôli jej obvineniam zo slabej spolupráce pri vydávaní vojnových zločincov, teraz môže byť spokojné.

Je to zhoda náhod, ktorá prišla Belehradu vhod. Kým obvykle máva Srbsko z pravidelných návštev hlavnej prokurátorky haagskeho trestného tribunálu (ICTY) Carly del Ponteovej zmiešaný pocit kvôli jej obvineniam zo slabej spolupráce pri vydávaní vojnových zločincov, teraz môže byť spokojné.
Bez podmienok
Carla del Ponteová síce včera opäť prišla. Ale už žiarila optimizmom zo spolupráce Belehradu s ICTY. Zároveň presne včera koordinátor pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javier Solana ubezpečil juhoslovanské vedenie, že by sa rozhovory so Srbskom a s Čiernou Horou o integrácii do EÚ mohli začať už v októbri. Podľa federálneho prezidenta Svetozara Markoviča by mala únia schváliť mandát na začatie stabilizačných a asociačných rozhovorov už 3. októbra. "Nikdy predtým som nedostal také silné ubezpečenie, aké som dostal dnes od Solanu, že EÚ urobí všetko pre to, aby urýchlila proces vstupu Srbska do európskych štruktúr," povedal včera Markovič. Prezident Srbska a Čiernej Hory zároveň naznačil malé víťazstvo Belehradu, keďže únia už neviaže schválenie mandátu na vydanie vojnových zločincov, na výsledok rozhovorov o konečnom statuse Kosova či výsledok referenda o nezávislosti Čiernej Hory. Toto všetko sa bude podľa neho riešiť priebežne. Rokovania, ktoré nie sú ešte totožné s rokovaniami o plnom členstve v EÚ, ale ich predstupňom, by sa mali začať už 10. októbra. Vtedy do Belehradu prichádza komisár pre európsku integráciu Olli Rehn.
Ponteová v Srbsku
Hoci ICTY nemôže zasahovať do politického rozhodovania EÚ, potrebuje od nej podporu. "Je to veľmi dôležité. Som vďačná, že sa ma EÚ vždy pýta na spoluprácu Belehradu pri objasňovaní vojnových zločinov," povedala hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová krátko pred včerajšou návštevou pre srbskú rozhlasovú stanicu B92. Ponteová bola v Belehrade naposledy v júni, dnes už síce hovorí o dialógu, ale jej rozhovory so srbským premiérom Vojislavom Koštunicom stále nemožno označiť za príklad srdečnosti. Koštunica totiž odmieta "dialóg", ktorý je vlastne súpisom podmienok. Tak, ako v prípade terajšej Ponteovej návštevy. Žalobkyňa obviňuje srbské vedenie, že naďalej chráni vojnového zločinca, bývalého veliteľa bosnianskosrbských ozbrojených síl generála Ratka Mladiča. "Od roku 2001 hovorím, že je Mladič v Srbsku a je chránený armádou. Teraz, konečne, vedenie v Belehrade už nevyvracia, že je v Srbsku a že ho chráni armáda. Moje informácie sa potvrdili," tvrdí Ponteová. V apríli to skutočne potvrdil šéf srbskej diplomacie Vuk Draškovič. Belehrad pripravuje vydanie ďalších obvinených. Megaproces by sa mal začať s deviatimi naraz. Stále však ostáva na slobode Ratko Mladič, aj keď Belehrad sľubuje na blížiace sa výročie Daytonu prekvapenie.
Hnev v Kosove
Európska únia zatiaľ nepodmieňuje mandát ani rokovaniami o statuse Kosova, ktoré by sa podľa Solanu mohli začať už koncom roka. Ako pred časom prízvukoval, pôjde o chúlostivý proces, keďže Belehrad a Priština majú úplne odlišný postoj na riešenie otázky. Kým Kosovo už vymenovalo svoju delegáciu na rokovania "o hľadaní kompromisu so srbskou stranou", verejnosť aj včera protestovala a obviňovala vládu zo zapredanosti. Podľa kosovských Albáncov, ktorí predstavujú 90-percentnú väčšinu v regióne, je totiž jediným riešením nezávislosť. To Belehrad vylučuje a navrhuje variant väčšej autonómie.
EÚ je tu v patovej situácii. V Kosove nenastal posun v otázke demokracie, práv menšín ani vlády zákona. Belehrad síce podrobnosti svojho plánu neobjasnil - s výnimkou toho, že štátne hranice zostanú nezmenené, ozbrojené sily, ochrana hraníc, mena a clá by boli v kompetencii spoločného štátu. Ale ani Brusel zatiaľ jasnú predstavu pre svoj plán budúcnosti provincie nemá.
Obavy z nezávislosti
Počas integračného procesu so Srbskom a Čiernou Horou plánuje Podgorica referendum o nezávislosti. "Nezávislosť je jedným z cieľov Čiernej Hory pri snahe o európsku a euroatlantickú integráciu," odôvodňuje čiernohorský premiér Milo Djukanovič. Referendum by sa podľa Podgoricu mohlo uskutočniť medzi februárom a aprílom budúceho roka s následným vyhlásením nezávislosti v máji 2006. Únia síce námietky nemá, ale neskrýva, že má obavy. "Nezávislosť neprinesie stabilitu v juhovýchodnom regióne. Čierna Hora (ČH) má slabú ekonomiku, ktorá je silne ovplyvnená organizovaným zločinom s dosahom na najvyššie vedenie," ostro a bez servítky na ústach skonštatovali predstavitelia Inštitútu pre bezpečnostné štúdie EÚ. Agentúra dokonca obvinila prezidenta a členov vlády z napojenia sa na organizovaný zločin. Podľa jej štatistík sa na tvorbe ekonomiky podieľa až 60 percentami tieňová ekonomika. V prieskumoch verejnej mienky síce vedú zástancovia nezávislosti, podľa Inštitútu by EÚ mala byť naďalej skeptická v súvislosti s nezávislosťou ČH.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
20. apríl 2024 10:38