Ešte nikdy preberanie predsedníctva v Európskej únie nespôsobilo taký rozruch, ako je to dnes, keď Luxembursko strieda Veľká Británia. Atmosféra v Bruseli je napätá - Európska únia sa ocitla v politickej kríze kvôli problémom s ratifikáciou európskej ústavy vo Francúzsku a v Holandsku a na summite v Bruseli sa lídri nezhodli na rozpočte na roky 2007 až 2013. Rokovania vyústili do hlbokého sporu, najmä medzi Francúzskom a Britániou kvôli dotáciám pre poľnohospodárov a britskej zľave z príspevkov do spoločného rozpočtu. Následne luxemburský premiér Jean-Claude Juncker otvore obvinil svojho britského kolegu Tonyho Blaira z krachu rokovaní. Blair takéto obvinenia odmietol a v kríze vidí príležitosť na jej modernizáciu.
Londýn hľadá spojencov
Britský minister zahraničných vecí Jack Straw včera vyhlásil, že hlavnou prioritou polročného britského predsedníctva bude zostavenie "rozumného rozpočtu". Londýn sa bude podľa jeho slov "tvrdo usilovať o to, aby sa dohoda o financovaní dosiahla do konca roku". Predsedajúca krajina, od ktorej sa očakáva neutralita a má skôr zmierovaciu úlohu, tak dáva jasne najavo, že bude presadzovať zásadnú reformu európskeho rozpočtu. Premiér Blair priznal, že britský rabat je "anomáliou, ktorá sa bude musieť odstrániť", musí to však "ísť ruka v ruke s reformou dotácií do poľnohospodárstva". To, že Británia bude únii predsedať práve teraz, považuje za "šťastie".
Na presadenie svojich zámerov však bude potrebovať podporu viacerých krajín. Podpredseda britskej vlády John Prescott len tri dni pred prevzatím predsedníctva navštívil krajiny Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Českú republiku, aby sa uistil o ich postojoch. Nové členské krajiny väčšinou vítajú argument zvýšenia výdavkov do vedy, výskumu či inovácie. Podľa posledných informácií sa aj Španielsko odkláňa od striktného postoja Berlína a Paríža a názorovo sa prikláňa k Londýnu.
Neochotný Paríž a Berlín
Zatiaľ je ťažké odhadnúť ochotu Francúzska a Nemecka diskutovať o zmenách v štruktúre výdavkov z európskeho rozpočtu. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer v pondelok avizoval, že Berlín podporí postupné znižovanie európskych dotácií v prospech dodatočných investícií do rozvoja vidieka. Paríž je nateraz ochotný aspoň si vypočuť návrhy britského predsedníctva. Pesimisticky však vyznievajú slová poľského ministra zahraničných vecí Adama Rotfelda: "Po tom, čo som videl na stretnutí vo Varšave, by som klamal, keby som povedal, že tieto krajiny (Nemecko a Francúzsko) chcú dialóg." Na margo minulotýždňového stretnutia šéfov diplomacií Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie v Poľsku Rotfeld dodal, že "Londýn prejavil pripravenosť diskutovať, pre Francúzsko a Nemecko je to však príliš skoro po tom, čo sa stalo na bruselskom summite". Tým sa vízia dohody na rozpočte podľa neho výrazne komplikuje.
Väčšina diplomatov si však myslí, že únia sa na rozpočte nedohodne počas britského predsedníctva. Francúzsky prezident Jacques Chirac nikdy nepripustí, aby Blair zožal úspech v jednom z najspornejších bodov.
Zatienené Luxembursko
Dôvod na smútok má nepochybne Luxembursko. Jeho predsedníctvo sa začalo pomerne úspešne, keď sa v marci po náročných rokovaniach podarilo dosiahnuť dohodu o reforme paktu stability a rastu. Úspech slávilo aj pri rokovaniach o štatúte europoslancov. Prispelo k dohode členských štátov zdvojnásobiť do roku 2015 rozvojovú pomoc, dohode s Ruskom o vytvorení štyroch spoločných priestorov spolupráce či záväzkoch oživiť lisabonskú stratégiu. Potom však prišli dve neúspešné referendá o európskej ústave. Predsedníctvo napokon vyvrcholilo sporom o rozpočet. Ohrozená je aj politická budúcnosť premiéra Junckera. Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že tábor odporcov euroústavy v Luxembursku sa výrazne posilnil - až 45 percent Luxemburčanov ústavu nechce. Juncker sľúbil, že v prípade neúspechu odstúpi. Ťažko povedať, či sa mu podarí výsledok zvrátiť, referendum je už totiž pred dverami - 10. júla.