Zatiaľ čo tým predchádzajúcim nechýbali poriadne zahraničnopolitické grády, včera sa snažil pôsobiť umiernenejšie a nevytvoril žiaden zoznam krajín. Na rozdiel od novej šéfky diplomacie Condoleezzy Riceovej, ktorá pred časom v Senáte hovorila o šiestich "stanovištiach tyranie" (Barma, Bielorusko, Irán, KĽDR, Kuba a Zimbabwe). Prezident nehovoril o vojenských zásahoch, ale ani ich nevylúčil. Neznamená to však, že mnohým blízkovýchodným krajinám neadresoval kritiku. Nechýbalo ani zopár kvetnatých fráz, charakteristických pre Bushove prejavy. "Pred dvoma týždňami som počas inaugurácie obnovil záväzok hlavného ideálu našej krajiny: sloboda pre všetkých. Predstavím politiku, ktorá rozvinie tento ideál doma a vo svete," povedal prezident na úvod.

Kritika, nie vyhrážky
Vo vzťahu k Pchjongjangu a Teheránu zdôraznil diplomatické riešenie sporov, hoci len nedávno v rozhovore pre NBC News odmietol vylúčiť vojenské riešenie iránskej nukleárnej otázky. Bush opätovne nazval "Irán primárnym sponzorom terorizmu v súčasnom svete". "Spolupracujeme s európskymi spojencami a dávame iránskemu režimu jasne najavo, že musí skončiť s obohacovaním uránu a spracovávaním plutónia". Prisľúbil podporovať miestnu opozíciu. Len pred týždňom však Bushova pravá ruka, viceprezident Dick Cheney, vyhlásil, že Teherán je prvým na zozname problematických krajín a skôr než Washington môže vojensky zakročiť Izrael. Severnú Kóreu spomenul prezident sotva v jednej vete: "Na odzbrojení budeme spolupracovať s ázijskými vládami." Agresívne výrazy by totiž ešte viac skomplikovali situáciu ohľadne rokovaní so stalinistickým režimom, ktoré sa horko-ťažko darí obnoviť.
Varovný prst ukázal Damasku: "Sýria stále umožňuje, aby jej územie a teritórium časti Libanonu využívali teroristi, ktorú chcú zničiť všetky šance na mier v regióne." V rámci svojho plánu demokratizácie Blízkeho východu vyzval aj vlády spojencov ako Saudskú Arábiu a Egypt, aby svojim ľuďom dali slobodu. "Urobil trochu rachot vo vzťahu k Sýrii a Iránu, ale nič vojenské neuvidíme," povedal pre ABC News analytik Fareed Zakaria.

Podpora a chvála
Na druhej strane, Palestínčanom a ich novým lídrom sa ušli slová podpory. Bush prisľúbil novému palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi 350 miliónov dolárov na pomoc a zdôraznil politiku vytvorenia dvoch štátov - Izraela a Palestíny. Práve na Blízky východ budú smerovať aj kroky Riceovej prvého zahraničného turné. Predtým než navštívi Izrael a palestínske územia, však zavíta do Európy: Londýna, Berlína, Paríža, Ríma, Varšavy a do Bruselu. "Privilégium volieb už poznajú v Afganistane, na palestínskych územiach, na Ukrajine a v slobodnom, suverénnom Iraku," rekapituloval Bush. Zároveň zložil poklonu rodičom amerického vojaka, ktorý zahynul v Iraku. Matka seržanta Norwooda sa potom so slzami v očiach objala so Safiou Talíbou Suhajlovou, ktorej otca zavraždili Saddámovi agenti a v nedeľu mohla prvýkrát odvoliť. A hoci Irak tvoril jednu z najemotívnejších častí prejavu, príliš konkrétny prezident nebol, čo mu následne vyčítali aj demokrati.

Najmä o ekonomike
Hlavnou témou však boli odvážne plány republikánskeho lídra v oblasti ekonomiky, najmä penzijnej reforme. "Sociálnu poisťovňu musíme prispôsobiť podmienkam 21. storočia. Ak zostane na súčasnej ceste, bude čeliť bankrotu," varoval. Jeho plán má byť najväčšou reformou poisťovne počas jej 70-ročnej existencie. Ak prejde, Američania budú môcť dve tretiny svojej dane do sociálnych fondov zveriť súkromným penzijným fondom. Hovoril aj o ďalších iniciatívach v dôchodkovej sfére, nezabudol spomenúť, že ich už v minulosti navrhovali demokratickí predstavitelia. Demokrati tvrdia, že Bush bankrotom agentúry iba straší a nič v podobnom rozsahu nehrozí. Na druhej strane hovoria o vysokých nákladoch transformácie: v najbližších desiatich rokoch až dva bilióny dolárov.
Prisľúbil, že rozpočet, ktorý predstaví budúci týždeň, bude cestou späť k fiškálnej disciplíne. Chce znížiť alebo eliminovať 150 programov vrátane dotácií "pološtátnej" železnici Amtrak. Chce tak do roku 2009 znížiť rozpočtový deficit na polovicu. Ide o najväčšie podobné redukcie od polovice 90. rokov, keď sa o niečo podobné pokúšali republikáni v Kongrese, no ich snaha bola korunovaná fiaskom.
Prejav o stave únie je možno najväčšou šou počas inak fádnych rokovaní Kongresu. Denník the New York Times dokonca hovoril o Oscarovej noci Washingtonu: Červená, modrá a úsmevy. Potleskom ho zákonodarcovia prerušili presne 80-krát. Väčšinou zaznel potlesk z oboch táborov, no demokrati si neodpustili ani občasné bučanie. S ďalšou správou predstúpi Bush o rok, dovtedy ho čaká tvrdý boj so zákonodarcami o osud jeho iniciatív.