Iránske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Biely dom rozbehol doslova psychologickú vojnu proti islamskej republike. Dôvodom je americké zvažovanie plánov masívneho vzdušného útoku proti zariadeniam využívaným na výrobu jadrových zbraní v Natanze a zariadenie na premenu uránu v Istafahane. Pri útoku vraj nie je vylúčené ani obmedzené použitie jadrových zbraní. Experti Pentagonu a americkej tajnej služby CIA už podľa nemenovaných amerických predstaviteľov a zahraničných analytikov skúmali tieto ciele útoku. Medzi zvažovanými taktickými jadrovými prostriedkami je podľa magazínu New Yorker napríklad aj letecká bomba B61-11 určená na zásahy cieľov ukrytých hlboko v zemi. Takým by bolo zariadenie v Natanze. "Plánovači tvrdia, že potrebujú jadrovú muníciu aby prenikli do týchto zariadení. Mohli by sme to urobiť iba s konvenčnými zbraňami? Možno. Ale len veľmi ťažko," povedal pre Washington Post bývalý analytik CIA Kennet Pollack.
"Plánovanie vzdušných útokov považujeme za psychologickú vojnu, vychádzajúcu z amerického hnevu a bezmocnosti," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Hámid Réza Aséfi. Aj keď sa o pozemnej invázii nepremýšľalo, vojenskí predstavitelia zvažujú rôzne iné alternatívy, a to od obmedzeného leteckého zásahu proti jadrovým zariadeniam až k širšej bombovej kampani, ktorej cieľom by bola likvidácia viacerých vojenských a politických cieľov.
Nemenovaný poradca amerického ministerstva obrany potvrdil, že "Biely dom je presvedčený, že jedinou možnosťou, ako vyriešiť tento problém (iránskych jadrových zbraní), je zmeniť mocenskú štruktúru Iránu, a to znamená - občiansku vojnu". Podľa tohto scenára by malo bombardovanie "ponížiť tamojšiu duchovnú elitua podnietiť obyvateľstvo k povstaniu a zvrhnutiu vlády". Vojaci však podľa The New Yorker nadšení takouto myšlienkou nie sú. "Medzi vojakmi panuje silný odpor k nasadeniu jadrových zbraní proti inej krajine," dodáva magazín s odvolaním sa na nemenovaného poradcu Pentagona. Podľa tohto špecialistu by to okrem toho vyvolalo aj silnú reťazovú reakciu v okolitých krajinách v podobe útokov proti americkým záujmom vo svete.
Ako však v tejto súvislosti napísala agentúra AFP, v uplynulých týždňoch už americký prezident George W. Bush viedol "diskrétnu diskusiu o plánoch na zásah proti Iránu tak so spojencami, ako aj senátormi zastupujúcimi v Kongrese Republikánsku stranu".
Podľa Washington Post aj britská vláda začala vlastné plánovanie v prípade americkej akcie - študuje sa zaistenie bezpečnosti pre svoje veľvyslanectvo a konzuláty, komerčné aktivity a pod. Britskí predstavitelia však naznačujú, že sa ich vláda priamo na útokoch nezúčastní.
Pripravuje sa aj Izrael. Dokonca má vypracovaný vlastný plán k útoku, ak by sa k nemu Washington neodhodlal. Podľa ich plánu by išlo o letecké útoky, špeciálne komandá, riadené strely či dokonca psov nesúcich výbušniny. Izrael s tým už má skúsenosti. V roku 1981 vybombardoval napríklad jadrovú elektráreň Osirak v susednom Iraku.