Plány na rozšírenie Panamského prieplavu vstúpili do rozhodujúcej etapy. Panamský prezident Martin Torrijos v tomto týždni zverejnil rozsiahlu štúdiu o kladoch a záporoch takéhoto kroku. "Naša krajina stojí na historickej križovatke medzi tretím a prvým svetom" - tak znel jeho dramatický apel obyvateľstvu.
S trochou zveličenia možno povedať, že prezident Torrijos v tomto smere nadväzuje na rodinné tradície. Bol to totiž práve jeho otec Omar Torrijos, ktorý v roku 1997 dohodol odovzdanie kanálu pod panamskú správu s vtedajším americkým prezidentom Jimmym Carterom.
Kapacita prieplavu je už nedostatočná, pred ústím kanálu - najmä z pacifickej strany - sa často tvoria nekonečné rady lodí. Čakajúcich plavidiel je neraz i viac ako sto. Obmedzujúcim faktorom je najmä trojica vzdúvadiel, ktoré slúžia na prekonanie dvadsaťšesťmetrového výškového rozdielu medzi oceánmi. Plavebné komory sú 305 metrov dlhé a 34 široké, po rekonštrukcii by sa predĺžili na 427 a rozšírili na 55 metrov. Kanálom prepláva ročne okolo 14-tisíc lodí. Inými slovami, prejde ním päť percent tovaru, s ktorým sa obchoduje v celosvetovom rozsahu.

Dve koncepcie
Autori štúdie predpokladajú investície 5,2 miliardy dolárov. Odporcovia však tvrdia, že projekt zhltne až trikrát toľko peňazí. Náklady by však plne kryli príjmy z prevádzky kanálu. Vlaňajšie príjmy boli 1,2 mld. dolárov, pričom podľa prezidenta Torrijosa z tejto sumy do štátneho rozpočtu smerovalo 460 miliónov dolárov. Štát ich využil prevažne na financovanie sociálnych programov. Rozširovanie prieplavu má trvať päť rokov a vláda počíta s vytvorením asi piatich tisícok nových pracovných miest.
Kritici rekonštrukcie sa odvolávajú na to, že až 37 percent z troch miliónov obyvateľov krajiny žije pod hranicou biedy a že prostriedky by bolo výhodnejšie investovať do iných oblastí hospodárstva. Prihovárajú sa za výstavbu veľkého prístavu na pacifickom pobreží kanálu, kde by sa kontajnery prekladali na menšie lode, ktoré sú schopné preplávať dnešným kanálom. Na výstavbu prístavu by tak vraj stačila desatina prostriedkov z nákladov na rozšírenie prieplavu.

Rozhodne plebiscit
Rozšírenie prieplavu musí schváliť najprv parlament, v ktorom má však vládnuca demokratická strana pohodlnú väčšinu. Až potom by nasledoval plebiscit. Prieskumy naznačujú, že za rekonštrukciu je asi 60 percent Panamčanov.
Prieplav je osudom tejto malej latinskoamerickej krajiny. Kedysi - pri jeho výstavbe - zomrelo až 25-tisíc stavebných robotníkov. Šestnásť kilometrov široká zóna kanálu potom po celé desaťročia krajinu rozdeľovala, lebo na správu si robili nárok Američania. Alternatívou prieplavu je plavba okolo Hornovho mysu na najjužnejšom cípe Južnej Ameriky, ktorá však neúmerne predlžuje dĺžku plavby.
Spojnica medzi Atlantickým ai Tichým oceánom meria 80 kilometrov a USA ju dokončili v roku 1914. Kanál bol aj dôvodom vzniku nového štátu - Panamy - lebo až dovtedy toto územie patrilo Kolumbii. Napriek vzniku Panamy však prieplav kontrolovali americké vojenské jednotky. Do rúk panamskej vlády dielo prešlo až v roku 1999. (hn/gaf)