V Iraku ste pôsobili na čele našich ženistov na prelome rokov 2003 - 2004. V čom spočíva proces odmínovania?
- Najprv sa ide do terénu mechanicky, pomocou systému Božena 4. Ten sa dal v Iraku využiť všade tam, kde boli vhodné podmienky a kde bola Božena nasaditeľná. Potom sa daný priestor ešte preveroval ručne pomocou mínového bodca a mínohľadačky Shibel. Keď technik-špecialista nájde mínu, musí privolať veliteľa. Potom sa postupuje podľa štandardov - mína sa vytiahne kotvičkou z bezpečnej vzdialenosti, deaktivuje sa alebo sa likviduje priamo na mieste odpálením.

Hoci v prípade Boženy ide o diaľkovo ovládaný systém, nemali ženisti problém z psychologického hľadiska?
- Ako zástupca veliteľa roty som mal na starosti prvý polrok pôsobenia v Iraku okolo 80 ľudí a druhý polrok 92. Ľudský faktor tu vypadáva, ako vojaci sme pripravovaní na všeličo. Okrem toho, mnohí chlapci, ktorí tam už pôsobili, mali s týmto druhom techniky skúsenosti. Skôr boli problémy z fyzickej stránky, pri aklimatizovaní sa. Každý ženista musí prejsť špeciálnym kurzom - konštrukcia, údržba, drobné opravy, a klasickým výcvikom pred nasadením do misie, teda príprava na samotnú činnosť a na podmienky, ktoré sú v oblasti. Našťastie, nemuseli sme sa zaoberať inou ako odmínovacou činnosťou.