Lotyšská vláda sa rozhodla prekonzultovať s Európskou komisiou konflikt, ktorý vznikol na švédskom trhu práce pre lacnú pracovnú silu z Lotyšska. Odbory vo Švédsku začali protestovať po tom, ako lotyšská spoločnosť vyhrala tender na stavbu školy pri Štokholme, pričom chce využiť najmä lacnú lotyšskú pracovnú silu. Švédska odborová organizácia Byggnads zablokovala stavebné práce a požaduje, aby boli pracovníci z Lotyšska platení v súlade so švédskymi normami. Po zasadnutí vlády lotyšská ministerka spravodlivosti Solvita Abolinová vyhlásila, že prípad bude predložený Európskej komisii. Podľa švédskeho denníka Dagens Nyheter bude lotyšská vláda žiadať vo všeobecnosti len objasnenie pravidiel.
Na počiatku sporu stála prestavba staršej budovy na obecnú školu v idylickom mestečku Vaxholm pred bránami Štokholmu a jeho vyústenie bude mať pravdepodobne dosah na celé spoločenstvo.
Na počiatku bolo rozhodnutie otcov mesta, že nevyužívané kasárne zmenia na základnú školu. Objednávku zadali lotyšskej firme Laval un Partneri (L&P) z Rigy. Tá vzápätí do Vaxholmu vyslala 15 stavbárov, ktorí teraz poberajú hrubú mzdu 13 700 švédskych korún mesačne (asi 1 530 eur). Pravda, domáci stavebný robotník by za tú istú prácu dostal až 24 000 švédskych korún.
Švédska odborová organizácia zamestnancov v stavebníctve Byggnads začala vzápätí hovoriť o dumpingu a požiadala firmu L&P, aby podpísala švédsku tarifnú dohodu, ktorá rieši podobné otázky. Lotyši odmietli s poukázaním na to, že takúto dohodou už podpísali v Lotyšsku. Odbory s argumentáciou nesúhlasili a koncom minulého týždňa vyhlásili blokádu celej stavby. V tomto počínaní majú podporu nielen ďalších domácich odborových zväzov, ale aj sociálnodemokratickej švédskej vlády.
Nato vstúpila do hry aj lotyšská vláda. Oficiálne protestovala proti diskriminácii firmy z Rigy a uviedla, že ak sa spor nevyrieši dvojstrannou cestou, obráti sa na Európsku komisiu. Švédsky minister práce Hans Karlsson je pritom presvedčený, že švédsky model pracovného trhu s rozsiahlou tarifnou autonómiou obstojí aj v prísnom preskúmavaní očami úradníkov z Bruselu.
Experti na pracovné právo si tým však nie sú celkom istí. Kardinálnou otázkou je, či štáty musia uznávať kolektívne dohody vypracované v iných štátoch. Okrem toho vraj treba zodpovedať aj otázku, či únia podporuje voľný pohyb služieb -- a konkurenciu vôbec -- alebo nie. Podľa Sverkera Rudeberga zo zväzu švédskych zamestnávateľov môže tento konflikt viesť až k zrušeniu švédskeho pracovného modelu. Celým prípadom sa bude v blízkom čase zaoberať švédsky pracovný súd, pravda, definitívny ortieľ i tak vynesie asi až Brusel. (hn/gaf)