Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.10.2021, 16:35

Korona spomalila ekonomiky, ale s klimatickou zmenou nepohla

„Podobnú koncentráciu oxidu uhličitého ako dnes Zem zaznamenala pred tromi až piatimi miliónmi rokov. Vtedy bola teplota o dva až tri stupne vyššia a hladiny oceánov o desať až dvadsať metrov vyššie. Na Zemi ale nežilo 7,8 miliárd ľudí,“ odkázal šéf Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas.

Korona spomalila ekonomiky, ale s klimatickou zmenou nepohla
Zdroj: Pixabay

Ženeva – Minulý rok síce celosvetovo emisie klesli, ale v atmosfére to nebolo vidno. Svetová meteorologická organizácia (WMO) dnes uviedla vo svojej správe, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rástla aj vlani a zostáva výrazne nad hodnotami predpriemyselnej éry, uviedla agentúra DPA.

„Napriek prechodnému poklesu emisií nemalo spomalenie ekonomiky počas  Covidu-19 viditeľný dopad na úroveň koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a na tempe rastu (koncentrácie),“ uvádza WMO. Napríklad oxid uhličitý mal rekordné zastúpenie, aj keď emisie globálne klesli o 5,6 percent – koncentrácia bola vlani 413,2 ppm (častíc na milión), rok predtým to bolo 410,7 ppm.

Hranicu bezpečia už sme prekonali

Vedci pritom za bezpečnú hranicu koncentrácie považujú hodnotu 350 ppm, ktoré ľudstvo prekonalo už v roku 1988, uviedla agentúra Reuters. Okrem oxidu uhličitého mali výrazne vyššie hodnoty v porovnaní s érou pred priemyselnou revolúciou aj iné skleníkové plyny, ako metán či oxid dusný.

Dôvod? Oxid uhličitý zostáva v atmosfére aj niekoľko desiatok rokov. Jeho emisie totiž majú veľkú zotrvačnosť. Zhruba polovicu CO2, ktorú ľudstvo vyprodukuje, vstrebávajú naše ekosystémy, napríklad dažďové pralesy. Ďalšiu polovicu emisií však nemá čo vstrebať, a tak zostáva oxid uhličitý v atmosfére. A nad planétou sa tak tvorí akási „deka“.

Amazonský prales už nám nestačí

Navyše, naše ekosystémy nám už pomaly nestíhajú – to je aj prípad Amazonského pralesa. Niektoré jeho časti na juhovýchode sa podľa WMO stali čistým zdrojom emisií. Nemecký denník taz.de píše, že sa tým výrazne zredukovala kapacita pralesa hltať emisie a uvádza slová Oksany Tarasovej z WMO, podľa ktorej sú za tým odlesňovanie a veľké požiare v brazílskej časti pralesa.

Podľa šéfa WMO Petteriho Taalasa musia krajiny zaviesť prísnejšie opatrenia, aby dosiahli ciele Parížskej dohody, v ktorej sa krajiny zaviazali nepresiahnuť teplotu Zeme o 1,5 stupňa, respektíve držať jej teplotu výrazne pod dvomi stupňami, oproti preindustriálnej ére. Ak by koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rástla súčasným tempom, na konci tohto storočia by sme spomínané dva stupne určite dosiahli.

„Podobnú koncentráciu oxidu ulhičitého ako dnes Zem zaznamenala pred tromi až piatimi miliónmi rokov. Vtedy bola teplota o dva až tri stupne vyššia a hladiny oceánov o desať až dvadsať metrov vyššie. Na Zemi ale nežilo 7,8 miliárd ľudí,“ uviedol Taalas.

O klimatickej zmene budú zástupci svetových vlád jednať na klimatickej konferencii OSN (COP26), ktorá začne v nedeľu v Glasgowe. Časť krajín bude zrejme v Škótsku presadzovať sprísnenie cieľa na obmedzenie rastu teploty. V auguste vedci z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) varovali, že oteplenie o 1,5 stupňa je už neodvrátiteľné.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.