Jún bol pre Európsku úniu kritický. Lídri sa nedokázali dohodnúť na rozpočtovom rámci na roky 2007 až 2013. Niektorí lídri vrátane nášho premiéra sú už netrpezliví a chcú o rozpočte rokovať čo najskôr. Na druhej strane sa Británia chce vyhnúť diskusii o tejto otázke na zajtrajšej neoficiálnej schôdzke v Londýne. Kde by sa podľa nás malo začať rokovať či odraziť sa od luxemburského návrhu, alebo naozaj počkať na návrh britského predsedníctva?
- Nám sa to nepáči. Je to úloha predsedníckej krajiny. Ja by som na ňu naliehal, aby postupovala čo najefektívnejšie. Posledný návrh luxemburského predsedníctva bol pre nás prijateľný. Britské predsedníctvo s ním nesúhlasí a považuje ho za zlý. Na ostatnej Európskej rade sa nám páčili mnohé myšlienky z vystúpenia Tonyho Blaira. Myšlienky, ktoré hovorili o tom, že európsky rozpočet by sa mal racionalizovať. Že niektoré výdajové kapitoly sú plytvaním, napríklad poľnohospodárstvo. A že je potrebné prijať také opatrenia, ktoré by kriticky a konštruktívne posúdili štruktúru rozpočtu. Nám sa to naozaj páčilo, ale zatiaľ nemáme žiadny britský návrh na stole.
Vieme o tom, že Británia veľmi intenzívne konzultuje s nami aj s ďalšími, ale čas letí a už by sme potrebovali vidieť dokument, aby sme vedeli posúdiť, či je lepší ako luxemburský, alebo nie. Briti avizovali, že pripravujú niečo iné, že luxemburský návrh odložili.
Nám ide o to, aby prostriedky boli rozdelené férovo, aby sa zohľadnili objektívne potreby nových členských krajín. Ťažko možno predpovedať, ako sa to skončí. Trváme na tom, že na summite šéfov v Hampton Courte, kde sa malo hovoriť o vízii budúcej Európy, by bolo užitočné spomenúť konkrétne veci. Bolo by dobré hovoriť vizionársky, no vychádzajúc z toho, čo je na stole a čo treba vyriešiť. Boli by sme radi, keby sa rozpočet uzavrel počas britského predsedníctva. Keď sa to bude ďalej naťahovať, bude väčší časový tlak. Nebolo by dobré, keby únia ukázala, že sa opäť nevie dohodnúť.

Myslíte si, že už tento rozpočet bude zmodernizovaný alebo sa zreformuje až v ďalšom finančnom výhľade?
- Podľa nás by bolo dobré dosiahnuť kompromis, kde by sa do určitej miery malo zohľadniť aj stanovisko Francúzska. Že by to už teraz nemuselo byť až také revolučné. Určite by tam mohol byť pokrok, aj keď nie na sto percent. Aby sa ukázala tendencia, že sa pohybujeme týmto smerom. Bude závisieť aj od dohody medzi nami. Videli sme rokovania Británie s Francúzskom. V Nemecku je nová vláda, ktorá by podľa mňa mohla pozitívne zasiahnuť do diskusie. Nehádzal by som flintu do žita, že to počas britského predsedníctva nemôže byť.
Briti majú zvláštny spôsob rokovaní. Príkladom je Turecko a Chorvátsko. Stále sa nič nedialo a naraz sa otvorili rokovania o vstupe s oboma krajinami, čo je vynikajúci výsledok. Čo ak tento čarovný spôsob rokovaní využijú aj v prípade rozpočtu?

Pozvánka pre Chorvátsko k rokovaciemu stolu únie bola prekvapením. Mnohí špekulovali najmä o náhlej zmene postoja hlavnej žalobkyne ICTY (Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu) Carly del Ponteovej k Chorvátsku. Vzbudzuje to podozrenie o rôznom metri pri plnení podmienok pred začatím prístupových rokovaní. Nemohli by to niektorí použiť v budúcnosti ako precedens?
- Hovoríte, že Ponteová náhle zmenila stanovisko. My sme si mysleli, že dávno predtým, že mala naň nerealistický pohľad. Premiér Dzurinda navrhol a prijali to, aby sa vytvorila pracovná skupina, ktorá by rokovala priamo so Záhrebom. Del Ponteová je, samozrejme, dôležitý človek. My predsa nebude tancovať, ako ona bude pískať. Chceli sme mať vlastné zdroje informácií. Rešpektujeme ju, ona je hlavná vyšetrovateľka. No ona nebude za nás riešiť problém rozširovania únie. Na oficiálnych rokovaniach v Luxemburgu povedala, že Záhreb plne spolupracuje s ICTY. To bola tá magická formulka.
Veď aj my chceme, aby Chorváti plne spolupracovali, aby vydali Anteho Gotovinu. My nechceme dávať žiadne zľavy. Ak Chorváti povedia, že zmenili tajné služby, že mu zrušili účty a nemôžu ho nájsť, tak sme si mysleli, že sú seriózni. Holanďania, Švédi a Dáni čakali, kedy to Ponteová povie, a keď to povedala, tak teraz budeme špekulovať o tom prečo?

Takže sa to nebude môcť využiť ako precedens...
- V negociačnom rámci pre Chorvátsko sa hovorí, že rokovania sa otvoria a stále sa bude monitorovať táto otázka. Nie je to vyriešené, ani uzavreté. Stále tam bude Damoklov meč. Ak by sa dokázalo, že nejakí vysokí predstavitelia spolupracujú s Gotovinom, odrazilo by sa to na rokovaniach.
Podľa mňa to nebude slúžiť ako precedens pre Srbov, že nemusia vydať Mladiča a Karadžiča.

Získanie miesta nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN sa všeobecne považuje za úspech slovenskej diplomacie. Sú aj iné pohľady, že sme boli poslednou krajinou v regionálnej skupine, ktorá ešte nebola členom, a napríklad Česká republika už kandiduje druhý raz. Takže je to úspech? A prečo?
- Je to jednoznačne úspech slovenskej diplomacie. Regionálna skupina, z ktorej nás volili, má 22 členov. Našu kandidatúru sme ohlásili už dávnejšie. Chceli sme si poistiť na sto percent, že budeme zvolení. Ide o dlhodobé plánovanie, kandidáti sú až do roku 2020, takže na vstúpenie do tohto procesu si treba vybrať vhodný čas.
To, že sme nemali protivníka, bol výsledok našej cieľavedomej masívnej prípravnej kampane. Keď Lotyšsko, ktoré bolo na začiatku naším protikandidátom, videlo, ako postupujeme, tak svoju kandidatúru stiahlo. Realisticky zhodnotilo svoje šance, že by nemalo proti nám nádej na úspech.
Po 12 rokoch existencie nezávislého Slovenska je rozhodne úspech stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady - jediného orgánu v štruktúre OSN, ktorý prijíma rozhodnutia záväzné pre všetky členské krajiny. Úspechom je aj to, že sme pri hlasovaní získali 185 hlasov. To je v porovnaní s minulosťou nevídaný výkon. Je to ocenenie a uznanie Slovenska za jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne.
Pokiaľ ide o kandidatúru Českej republiky, za súpera má Chorvátsko a v rovnakom čase má predsedať Európskej únii. Diskutuje sa o tom, či na to má, či napokon z jednej funkcie neustúpi. Ak by mali Česi ustúpiť, tak určite z kandidatúry v Bezpečnostnej rade.
Aj my kandidujeme druhýkrát, hoci prvýkrát to bola neúspešná kandidatúra. O miesto nestáleho člena sme sa pokúšali v roku 1999. Vtedy to však nebolo zvládnuté. Prehrali sme s Ukrajinou, ktorá bola silným súperom. No to už je história.

V čom to nebolo zvládnuté?
- Prijali sa zlé rozhodnutia, koho podporíme. V procese takejto prípravy sa totiž podpisujú dohody o vzájomnej podpore. My sme tam podporili Paraguaj či Bolíviu na úkor 13 štátov a potom sme nemohli presvedčiť ostatných. Časové súvislosti neboli pre nás priaznivé. Ani kampaň nebola dobrá. A súper bol veľmi silný.

Predsa len, prečo je to pre Slovensko také dôležité? Väčšinou sa rozhoduje o krajinách, ktoré sú nám geograficky vzdialené...
- Bezpečnostná rada OSN má 15 štátov. Tieto štáty rozhodujú o situácii v ktorejkoľvek časti sveta. Keď vznikne konflikt, keď treba hasiť vojnu alebo niečo budovať. Ich rozhodnutia sú záväzné a musia sa plniť. Slovensko bude medzi tými 15 štátmi. Jednoducho povedané, medzi štátmi, ktoré budú rozhodovať o tom, čo sa bude diať vo svete. Je to 15-členný výbor, ktorý usmerňuje dianie vo svete. Náš hlas bude rozhodujúci. Každý štát by mal mať niečo navyše, kvôli čomu by mal byť sebavedomý a hrdý, a toto je jedna z takýchto vecí.

Práve počas nášho členstva sa bude OSN snažiť o vyriešenie štatútu Kosova. Je to oblasť, v ktorej sa Slovensko už dlhšie angažuje. Má už OSN preštudované plány oboch strán? Aká bude východisková pozícia pred rokovaniami?
- Je to šťastná zhoda okolností, že sa práve počas nášho pôsobenia v Bezpečnostnej rade bude rozhodovať o veciach, kde chceme byť aktívni, budeme aktívni a kde sa od nás čaká, že budeme aktívni. A to je práve Kosovo.
V OSN už bola prezentovaná správa nórskeho diplomata Kaia Eideho, ktorého generálny tajomník OSN poveril, aby vypracoval štúdiu. Správa je kritická. Hovorí o tom, že mnohé veci nie sú vyriešené tak, ako by mali byť, ale bez ohľadu na to odporúča začatie rokovaní o konečnom štatúte Kosova.
Bude to zložité a ťažké. Kosovskí Albánci a Srbsko a Čierna Hora nemajú nejaké vypracované dokumenty, ale majú svoje jasné pozície, ktoré sú absolútne nezlučiteľné.
Kosovskí Albánci hovoria, že chcú rokovať iba o nezávislosti, o ničom inom. A Belehrad chce rokovať o čomkoľvek, len nie o nezávislosti. Sú to naozaj stanoviská, ktoré sú ďaleko od seba.
Keď sa ma opýtate, za ktoré zo stanovísk budeme, to vám nepoviem, pretože práve preto sa bude rokovať. Práve preto je potrebné zvážiť všetky možnosti a situácie, ktoré vyvolá definitívne riešenie. My môžeme len povedať, a vie to celá Európska únia, čo nechceme. Nechceme, aby sa Kosovo rozdelilo, nechceme, aby sa pripojilo k inému štátu a nechceme, aby tam nastala situácia ako za Miloševiča. Dovolím si tvrdiť, že neexistuje riešenie, ktoré by plne uspokojilo obidve strany.
Riešenie by malo byť také, aby nevyvolalo deštrukciu Balkánu, aby krehká stabilita pokračovala, to je hlavné kritérium.

Je Kosovo inštitucionálne pripravené na nezávislosť?
- Momentálne nie je pripravené inštitucionálne, i keď urobilo značný pokrok. Teraz hovorím na základe správy Eideho, ktorý upozorňuje na to, že mnohé veci nie sú vyriešené. To, aby sa najprv splnili štandardy a potom sa hovorilo o štatúte Kosova, sa nenaplnilo. Štandardy nie sú naplnené, ale ide sa rokovať. Zároveň sa správne zdôrazňuje, že ak sa bude rokovať o štatúte, nemalo by sa zabúdať na štandardy. Čiže, štandardy by sa mali napĺňať paralelne popri rokovaniach o štatúte.

Aký je váš odhad, kedy by sa rokovania mohli ukončiť? Predsa len, už dlho tam ľudia žijú v neistote a v napätí...
- Práve preto si myslím, že treba začať rokovať, aj keď štandardy nie sú naplnené. Treba začať rokovania, lebo keby sa súčasný stav predlžoval, neviedlo by to k ničomu dobrému. Tu bude úloha medzinárodného spoločenstva absolútne kľúčová a nezastupiteľná. Ak by tie dve strany rokovali samostatne, tak sa nedohodnú. Medzinárodné spoločenstvo bude musieť používať metódy, ktoré ich presvedčia o tom, že kompromis musí urobiť jedna aj druhá strana.
Dôležitá je dobrá koordinácia spolupráce Európskej únie so Spojenými štátmi. Vysoký funkcionár amerického ministerstva zahraničných vecí Nicolas Burns nedávno vyhlásil, že budú trvať na tom, aby sa rokovalo. Aj napriek tomu, že jedna strana nebude chcieť rokovať. Ja si myslím, že bez ohľadu na komplikovanosť tejto otázky by sa rokovania o budúcom štatúte mohli ukončiť do konca budúceho roku.

Ako pokračuje večný spor medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom hospodárstva pokiaľ ide o obchodno-ekonomické oddelenia (OBEO) pri veľvyslanectvách? Práve pozmeňovací návrh terajšieho ministra hospodárstva Jirka Malchárka zablokoval prechod OBEO do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. Vy ste v poslednej hodnotiacej správe dokonca hovorili o dualizme zahraničnej služby. Prečo sa nedarí definitívne vyriešiť vzťah medzi obchodnými a politickými oddeleniami veľvyslanectiev?
- Nepovedal by som, že je to spor ministerstiev zahraničných vecí a hospodárstva. Táto otázka sa stala problémovou 1. januára 1993, keď vznikla Slovenská republika. Odvtedy debatujeme o tom, aký by bol najlepší spôsob spolupráce na každom veľvyslanectve, teda medzi politickou sekciou a obchodným oddelením. Boli už dva alebo tri pokusy o vyriešenie. No súhlasím s vami, že ani dnes nemáme riešenie, s ktorým by všetci súhlasili.
Keď hovorím o dualizme, myslím tým, že by zahraničná služba mala byť jedna, nerozdelená. Je tak efektívnejšia, racionálnejšia a akčnejšia a mohla by byť výslednejšia.
Ide aj o ľudský problém. Veľvyslanectvo je náš zastupiteľský úrad v zahraničí a podľa môjho názoru by mal mať jedného šéfa. Situácia v minulosti bola taká, že vedúci obchodného oddelenia si tiež myslel, že je šéf. Mal svoju sekretárku, sekretariát, auto, rezidenciu. To bolo ešte za čias federácie. Mal niekedy väčšiu rezidenciu ako veľvyslanec či lepšie auto.
Po získaní nezávislosti Slovenska to istý čas fungovalo v nevyrovnanom stave. Potom došlo k delimitácii obchodných oddelení pod ministerstvo hospodárstva. Obchodné oddelenia dostali nezávislosť a odvtedy uvažujeme o tom, ako zariadiť veci na veľvyslanectvách tak, aby to fungovalo. My sme za ministrovania Ľubomíra Haracha podpísali po veľmi dôkladných rokovaniach spoločnú dohodu, ktorú sme rozposlali na všetky veľvyslanectvá. Boli určené pravidlá hry, ako sa má správať veľvyslanec k obchodnému radcovi a naopak.
Neskôr po voľbách sme si znovu povedali, že sa budeme snažiť o jednotnú zahraničnú politiku. Po ťažkých rokovaniach za pána Nemcsicsa sa podarilo pripraviť novelu kompetenčného zákona, ktorý určuje činnosť ministerstiev tak, že sekcia zodpovedná za obchodné oddelenia v zahraničí prejde celá pod ministerstvo zahraničných vecí. Bohužiaľ, v parlamente to neprijali a odhlasovali niečo iné. Na základe lobingu jednej z koaličných strán, presnejšie ANO. Situácia zostala taká, aká bola predtým. Neskrývam, že som bol urazený, že som to chápal ako podraz. Odvtedy sa znovu snažíme podpísať dohodu - nenástojíme, aby obchodné oddelenia išli pod ministerstvo zahraničia, ale aby zásady fungovali. Som veľmi rád, že pri rokovaní o poslednom materiáli o stave siete zastupiteľských úradov v zahraničí sa podarilo prijať formuláciu, ktorá veľmi jasne hovorí, že veľvyslanec je zodpovedný za činnosť celého veľvyslanectva. Teda, aj za obchodné oddelenia. No zasa musíme napísať také pravidlá, aby to bolo jasné. Takže o nejakom zásadnejšom opatrení, ako prevod veľkej sekcie, ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ neuvažuje. Zatiaľ sme radi, že nastal pokrok v tom, že veľvyslanec je šéf.

Máte pocit, že sa to práve za pána Malchárka podarí?
- Myslím si, že zmluva, o ktorej sa tak dlho diskutovalo a ktorú minister Rusko nepodpísal, by nemala byť problém. Keby malo ísť o prevod pracovníkov z hospodárstva k nám, to by som videl ako zložitejšie. Myslím si, že sa to podarí dosiahnuť.

Dá sa v tejto súvislosti hovoriť o nejakých škodách, ktoré spôsobila nejednosť našej zahraničnej služby?
- Ťažko sa dajú vyčísliť konkrétne čísla, no objektívne musím povedať, že s pánom Ruskom sme nemali problém dohodnúť sa, ale tu ide o prístup. Zásadným riešením by sa ušetrili aj peniaze, bola by jedna účtovníčka, jeden hospodár aj samotná organizácia práce by mohla byť efektívnejšia. Veľvyslanec by mohol v mnohom pomôcť. Veď ak sa chce obchodný radca niekam dostať a prezentovať veľký projekt, veľvyslanec sa tam obvykle dostane. Nemôžem vám dať presné údaje, o koľko sme prišli, ale rozhodne keby sme postupovali jednotne, tak by to bolo prospešnejšie v konkrétnom vyjadrení pre naše hospodárstvo.