Na Cyprus som sa vybrala len tak, ako sa chodí za dobrodružstvom. Pracovala som v bare v Banskej Bystrici a raz ma oslovili z agentúry, či nechcem ísť pracovať niekde mimo Slovenska. Teraz robím čašníčku v pizzerii v Protarase. Je to už moja tretia sezóna. Sedem mesiacov žijem a pracujem na Cypre stále v tej istej pizzerii, zvyšok roka trávim doma na Slovensku. Ak to porovnám so zárobkom na Slovensku, táto práca sa mi vyplatí. Áno, sú iné štáty, kde sa dá zarobiť viac. Mne sa však páči to, že pobyt je pre mňa niečo ako poloprázdniny a polorobota. Pracujem až od pol štvrtej poobede a doobedie si jednoducho preplážujem a zabávam sa s kamarátmi. Preto som tu. Život nie je len o peniazoch. Tak rozpráva o svojej práci na atraktívnom ostrove Lucia zo stredného Slovenska.
Aj keď je teraz spokojná, ani jej sa nevyhli problémy. Zamestnávateľ totiž za ňu počas prvej sezóny neplatil poistenie, hoci vravel, že dávky odvádza. Lucia to zistila až vtedy, keď si o tom zháňala potvrdenie. Vyriešila to po svojom: keď prišla na ďalší rok, dala si podmienku -- ak za ňu nebudú platiť, pôjde pracovať inde. Dnes hovorí: zabralo to a teraz je všetko v poriadku.
Na Cypre Lucia stretáva veľa Slovákov. Zamestnaní sú takmer v každej reštaurácii, pube alebo hoteli. Kto vie po anglicky, nemá problém. A keď to nie je Slovák, tak je to Poliak alebo Bulhar, ktorých je tu tiež veľmi veľa. Láka ich zárobok, more, teplo, noví ľudia a zážitky. Sú aj takí, ktorí boli v Anglicku a na Cypre sa im páči viac. "Samozrejme, našinec sa na Cypre stretáva aj s problémami: nedobrí šéfovia, majitelia, ktorí obľubujú blondínky. Ja som mala šťastie," rozpráva Lucia.
Zarobí si? Luciina odpoveď je áno. Mesačne ušetrí v prepočte dvadsaťtisíc korún. Pomáhajú jej k tomu miestne zvyklosti: "Nepoznám nikoho, kto by nemal ubytovanie a najpotrebnejšiu stravu od zamestnávateľa. Výdavky preto nie sú veľké. To, čo si kúpim navyše, zaplatím z prepitného. Celý plat odkladám. Tí, čo sú v hoteloch, napríklad chyžné, majú len plat. Musia vyjsť aj z toho."