Nový francúzsky pracovný zákon, ktorý v krajine vyvolal vlnu protestov, včera zverejnili v Úradnom vestníku. Do platnosti sa tak dostáva aj s najkritizovanejším opatrením, takzvanou Zmluvou o prvom zamestnaní. Prezident Jacques Chirac zákon podpísal, vyjadril s ním však nespokojnosť. Nahnevaným demonštrantom odkázal, že bude presadzovať zmeny v zákone, ktoré by ho zmiernili. Podľa Chiraca by skúšobná lehota mala trvať jeden rok namiesto teraz platných dvoch a zamestnanec by nemal dostať výpoveď bez zdôvodnenia. Odborové zväzy a študenti však ponuku na kompromis zo strany prezidenta kategoricky odmietli a po jeho prejave v piatok v noci nasledovala ďalšia vlna demonštrácií.
Chirac neuspel
Zmluva o prvom zamestnaní umožní zamestnávateľom počas dvojročnej skúšobnej lehoty prepúšťať pracovníkov do 26 rokov bez udania dôvodu, čím sa má podľa vlády uľahčiť zamestnávanie mladých ľudí a znížiť nezamestnanosť. Chiracove kompromisné návrhy neuspokojili ani protestujúcich, ani vládu. Podľa BBC teraz francúzska vláda vyzerá slabá a nerozhodná, čomu chcel premiér Dominique de Villepin za každú cenu predísť. Na druhej strane návrhy nestačia na zastavenie demonštrácií a upokojenie situácie.
Odbory plánujú nazajtra ďalší jednodňový štrajk a líder opozičných socialistov Francois Hollande ohlásil ďalšie demonštrácie. Chirac vyzval zamestnávateľov, aby zákon zatiaľ nevyužívali, lebo chce s predstaviteľmi odborov viesť o zákone rozhovory. "Nechceme vyjednávať. Vôbec ten zákon nechceme," povedal Bruno Julliard, zástupca študentského hnutia. "Prezident mal šancu dať jasnú odpoveď, ale neurobil tak," dodal Julliard. Televízny prejav prezidenta Chiraca rozhneval aj najvýznamnejší odborový zväz vo Francúzsku CGT, ktorý varoval pred zintenzívnením nátlakových akcií s cieľom donútiť vládu odvolať sporný zákon.
De Villepin uznal chyby
Premiér Dominique de Villepin medzitým priznal, že pri presadzovaní reformy pracovného práva pochybil. "Samozrejme, pri každej politickej činnosti sa vyskytujú nejaké chyby," uviedol pre francúzske noviny Le Journal du Dimanche. "V súvislosti so smerovaním môjho postupu je veľa nedorozumení a nepochopenia. Hlboko to ľutujem," povedal de Villepin. Premiér však zároveň vyhlásil, že najväčšou chybou by bolo "neurobiť nič proti masovej nezamestnanosti v krajine".
Villepin zároveň odmieta, že by sa so Chiracom dostal do sporu pre jeho výzvu na okamžitú novelizáciu zákona. "Žijeme v dobe, keď niekto neustále hľadá spôsoby, ako postaviť jedného proti druhému. To nie je moja predstava o politike," uviedol v rozhovore pre magazín.
Boj o nový zákon o zamestnávaní mladých ľudí sa vo Francúzsku považuje aj za novú etapu skrytého boja de Villepina a ministra vnútra a predsedu vládneho Zväzu pre ľudové hnutie (UMP) Nicolasa Sarkozyho o pozíciu pred prezidentskými voľbami v nasledujúcich roku. Zdá sa, že posledný vývoj nahral skôr Sarkozymu. Pri prezidentom navrhovanej novelizácii nemá hlavnú úlohu zohrávať vláda jeho chránenca de Villepina, ale poslanci UMP na čele s predsedom strany Sarkozym.
Bielorusko sa ponúklo, že na svoje univerzity prijme študentov, ktorých vyhodia z francúzskych univerzít za účasť na protestoch proti novému francúzskemu zákonu o zamestnávaní mladých. "Bielorusko nie je Francúzsko, situácia u nás nemá nič spoločné s tou, ktorá je vo Francúzsku, kde už oznámili, že vyhodia protestujúcich študentov," vyhlásil v prejave v štátnej televízii bieloruský minister školstva Alexander Žuk. Vo Francúzsku však pre protesty proti novému pracovnému zákonu, ktoré už niekoľko týždňov ochromujú celú krajinu, zatiaľ žiadneho študenta zo školy nevylúčili. V Bielorusku je, naopak, obvyklou praxou, že zo škôl vylučujú študentov, ktorí sa zapájajú do opozičných protestov. Bieloruský minister školstva však v piatok vyhlásil, že v súvislosti s protestmi opozície proti minulotýždňovým prezidentským voľbám nikoho zo školy vylučovať nebudú.