Pre raketoplán Discovery nebol trinásty deň pobytu na orbite posledným. Nie z poverčivosti, ale pre nepriaznivé počasie v oblasti Kennedyho vesmírneho strediska na Floride sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že návrat raketoplánu o deň posunie. Discovery mal pôvodne pristáť včera o 10.47 h SELČ, aby tak ukončil prvú misiu raketoplánov od havárie Columbie v roku 2003. Už v tom čase sa zvažoval nový termín, a to na 12.22 h SELČ. Letoví dispečeri napokon odložili prílet nadnes.
Astronauti už mali pod úplnou kontrolou pristávací manéver svojej kozmickej lode a čakali len na nariadenie z Houstonu, aby zapálili pristávacie trysky, keď im kontrolóri oznámili, že kvôli hustej oblačnosti nad Mysom Canaveral sa pristátie odkladá. NASA teraz zvažuje dve možnosti pristátia raketoplánu - buď na Myse Canaveral alebo na leteckej základni Edwards v Kalifornii.
Súčasná vesmírna misia je jednou z najdôležitejších v dejinách NASA. Je to prvý let raketoplánu od 1. februára 2003, keď sa pri ponáraní do zemskej atmosféry rozpadol raketoplán Columbia, pričom zahynulo všetkých sedem členov posádky. Pri pristávaní poškodili Columbiu termostatické doštičky, ktoré odpadli z jej vonkajšieho plášťa.
NASA vynaložila milióny dolárov a 20 mesiacov času, aby zaistila vyššiu mieru bezpečnosti raketoplánov. Posádka Discovery však napriek tomu bola nútená vykonať bezprecedentnú opravu v otvorenom kozmickom priestore v úsilí predísť možným poškodeniam na vonkajšom plášti raketoplánu.

Pristávací manéver
- hodina a päť minút pred dotykom so zemským povrchom: veliteľka a pilot zapália brzdiace trysky, čím sa rýchlosť raketoplánu na orbite zníži z 28 157 kilometrov za hodinu na 335 kilometrov za hodinu a raketoplán začne vzostup na Zem
- 32 minút pred dotykom so zemským povrchom: raketoplán sa vo výške 120 kilometrov ponorí do horných vrstiev atmosféry. Túto fázu nazývajú astronauti a pracovníci vesmírnej agentúry NASA "medzičlánok vstupu"
- 20 minút pred dotykom so zemským povrchom: raketoplán sa dostane do styku s maximálnou teplotou atmosférických plynov, čo je najnebezpečnejšia fáza pristávania. Práve táto fáza sa stala osudnou pre raketoplán Columbia, ktorý sa v tejto výške rozpadol a zhorel
- štyri až päť minút pred dotykom so zemským povrchom: veliteľka a pilot sa pomocou palubných počítačov ujmú ručného riadenia raketoplánu
- tri minúty pred dotykom so zemským povrchom: raketoplán urobí 223-stupňový obrat, aby sa dostal na pristávaciu dráhu
- 14 sekúnd pred dotykom so zemským povrchom: vysunú sa kolesá
- Pristátie