Minulotýždňový masaker šestnásťročného Jeffa Weisa na škole v minnesotskom mestečku Red Lake opäť vyvolal množstvo pochybností čo sa týka bezpečnosti amerických škôl. Nielen Spojené štáty hľadajú odpovede na otázky, kde sa v deťoch berú sklony k násilnému správaniu a tiež ako ochrániť žiakov pred možnými budúcimi útokmi.

Zvýšenie výdavkov nepomohlo
Deväť obetí minnesotského tínedžera nie je prvý prípad vraždenia na školách. Samotné Spojené štáty výrazne poznačil útok dvoch mladíkov na Columbinskej strednej škole v Littletone v štáte Colorado v apríli 1999. Sedemnásť a osemnásťroční tínedžeri zastrelili dvanásť žiakov, učiteľa a nakoniec spáchali samovraždu. Ešte horší masaker sa odohral v apríli 2002 v nemeckom Erfurte. Ozbrojený devätnásťročný Robert Steinhäuser vtedy vtrhol do miestneho gymnázia, zastrelil tam šestnásť ľudí a následne aj sám seba.
V americkej spoločnosti opäť rezonuje téma, ako preventívne brániť školy a žiakov od podobných útokov. Práve po tragédii na Columbine sa niekoľkonásobne zvýšili výdavky na bezpečnosť na školách. Federálna americká vláda poskytla v priebehu troch rokov 180 miliónov dolárov na granty pre miestne agentúry, ktoré majú za úlohu vycvičiť policajných príslušníkov na prácu v škole. Samotné školy dali milióny dolárov na súkromné strážne služby, bezpečnostné kamery, detektory kovov a rôzne semináre zamerané okrem iného aj na boj proti šikanovaniu. Podobne bola vybavená aj škola v Red Lake. Ani to však nezabránilo Jeffovi Weisovi zaútočiť: neozbrojeného strážcu zastrelil ako prvého a prítomnosť bezpečnostných kamier, ktoré snímali jeho pohyb, mu zjavne neprekážala.

Čo ešte sa dá urobiť?
Riaditelia sa pýtajú, čo viac môžu robiť pre ochranu svojich žiakov. Veľa odborníkov a expertov na násilie zastáva názor, že skôr ako na zvýšené množstvo rôznych bezpečnostných zariadení sa treba zamerať na samotných študentov. "Čím viac má dieťa školských aktivít a čím viac má priateľov, tým menej s ním máme problémov," citovalo Chicago Tribune Dala Martina zo základnej školy v Downers Grove. "Skutočným kľúčom je sledovať ich zmeny v správaní, špeciálne depresívne sklony," dodal ďalej Martin.
Donna Koznicová, vedúca sociálnych pracovníkov na Wheaton-Warrenvillskej škole, navrhuje školským psychológom a učiteľom, aby sa aspoň raz za týždeň stretli so študentmi a prediskutovali s nimi ich problémy. Zastáva názor, že blízky kontakt so žiakmi je efektívnejší ako nákladné bezpečnostné systémy. "Môžem takto oveľa skôr identifikovať dieťa, ktoré je náchylné k násilnému správaniu a nájsť cestu, ako mu pomôcť," povedala Koznicová. Podobný názor presadzuje aj Scott Polandová, texaská školská psychologička, ktorá nabáda školy na využitie tragédie ako výchovného momentu. "Pedagógovia by sa mali so študenti zhovárať o možnostiach útoku a diskutovať s nimi, ako sa im dá zabrániť," povedala Polandová.

Spoločné črty útočníkov
Správa Tajnej bezpečnosti z roku 2002, ktorá skúmala Columbine a podobné prípady streľby na školách zistila pár zaujímavých faktov, ktoré majú všetky udalosti spoločné. Zabíjanie na školách bolo podľa tejto správy zriedkakedy impulzívne; naopak, väčšina útočníkov svoje činy plánuje. Ich okolie uviedlo, že sa tým, čo chcú urobiť, vôbec netajili. Väčšinou ich však nik nebral vážne. Komplexný profil potenciálneho útočníka sa určiť nedá, správa však spomína isté podobné črty útočníkov: mnohí z nich sa cítia šikanovaní či trestaní za svoje správanie.
Podobne sa podľa svedkov cítil aj Jeff Weise, ktorý stál viackrát pred školskou disciplinárnou komisiou. Mnoho ľudí sa pýta, čo môže viesť tínedžera k takému činu. V prípade Jeffa Weiseho sa spomína internet a špeciálne neonacistické stránky; útočník sa v prepisoch niektorých emailov hlásil k ideálom Hitlerovho Nemecka. Sám si dal dokonca prezývku "Todesengel" (anjel smrti). Niektorí psychológovia vidia isté súvislosti aj s jeho rodinným zázemím. Jeho otec sa pred niekoľkými rokmi zastrelil a matka je po autohavárii s poškodením mozgu v ústave. Weise pritom bral od leta minulého roku antidepresívum Prozac. Podľa psychológov všetko toto mohlo, ale aj nemuselo súvisieť s Weiseovým správaním.
Napriek tragédii v Red Lake sú podobné zabíjania na školách v porovnaní s inými miestami zriedkavé. Správa ministerstva školstva z novembra 2004 hovorí, že je až stokrát menej pravdepodobné, že americké dieťa bude zavraždené v škole ako mimo školy. Podľa správy, ktorú citoval USA Today, bolo v rokoch 1992 až 2000 zabitých v amerických školách 234 žiakov, zatiaľ čo mimo škôl narástol počet obetí na vyše 24 000. "Relatívne povedané, školy sú veľmi bezpečné," uviedol jeden z autorov štúdie Thomas Snyder.