StoryEditor

Voľný pohyb osôb a práca v EÚ

28.06.2006, 00:00
Pokračovanie v diskusii o voľnom pohybe osôb a práci v EÚ.

Ktoré skupiny osôb podliehajú koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia EÚ v oblasti voľného pohybu osôb?
-- Veľmi presne je to definované v dvoch nariadeniach. Podľa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (ďalej len "nariadenie 1408/71") je osobný rozsah nariadenia 1408/71/EHS upravený tak, že sa vzťahuje na:
zamestnancov vrátane štátnych zamestnancov,
samostatne zárobkovo činné osoby,
študentov,
dôchodcov.
Musia spĺňať niektorý z týchto predpokladov:
sú občanmi niektorého členského štátu EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska (od 1. 4. 2006),
majú postavenie utečenca,
majú postavenie osoby bez štátneho občianstva,
sú občanmi tretích krajín s bydliskom na území niektorého členského štátu.
Nariadenie sa vzťahuje aj na ich pozostalých a rodinných príslušníkov.
Článok 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva taktiež upravuje rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálnej a daňovej. Chcela by som upozorniť, že nariadenie 1612/68 sa vzťahuje len na pracovníkov a ich rodinných príslušníkov.
Každá členská krajina má svoj systém dávok sociálneho zabezpečenia. Migrujúci pracovníci nesmú byť znevýhodňovaní v porovnaní s ľuďmi, ktorí trvalo žijú a pracujú v jednej krajine. Ako prebieha uznávanie dávok?
-- V rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru sociálne zabezpečenie nie je harmonizované, ale je koordinované. Pod koordináciou sa rozumie, že sa v rámci hraníc Spoločenstva zaručujú tieto 4 základné práva:
Rovnosť zaobchádzania zaručuje, že osoby s bydliskom na území niektorého členského štátu majú tie isté práva a povinnosti ako štátni občania tohto štátu. (napríklad Slovák v Rakúsku)
Zachovanie nároku na dávky zaručuje, že ak sa osoba presídli z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu nárok na dávky nezaniká. (Slovákovi v Rakúsku vznikne nárok na dôchodok a presídli sa napríklad do Talianska)
Uplatniteľnosť len jednej legislatívy znamená, že osoba nemusí platiť príspevky na poistenie v dvoch členských štátoch. Napríklad bydlisko má na území jedného členského štátu a zamestnanie vykonáva na území druhého členského štátu.
Spočítavanie poistných období pre nárok na dávku. Pre nárok na dávku je potrebná určitá doba poistenia (napríklad na starobný dôchodok v SR 10 rokov zamestnania), ak však takáto osoba pracuje napr. v 3 členských štátoch a v každom odpracovala po 9 rokov zamestnania, nárok na dôchodok by jej zrejme nevznikol ani v jednom štáte. Z tohto dôvodu pre nárok na akúkoľvek dávku sa doby poistenia (zamestnania) vzájomne započítavajú. Napríklad v SR výška nemocenského nie je závislá od dĺžky doby poistenia, avšak výška dôchodku je závislá od dĺžky doby poistenia.
Ktoré dávky spadajú pod spomenuté nariadenie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia?
-- Nariadenie 1408/71 sa vzťahuje na:
nemocenské dávky a dávky v materstve, (vrátane zdravotnej starostlivosti)
dávky v invalidite,
dávky v starobe, pozostalostné dávky,
dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania,
podpory pri úmrtí,
dávky v nezamestnanosti,
rodinné dávky.
Toto nariadenie sa nevzťahuje na sociálnu pomoc.
Z uvedeného plynie, že osoba má nárok na dávky od nositeľa poistenia toho štátu, kde je poistená. To znamená, že ak niekto pracuje napr. v Rakúsku a je tam poistený, má nárok na dávky z tohto štátu, platí to napríklad aj v prípade pracovného úrazu.
Počas výkonu pracovnej činnosti je občan poistený len v jednej krajine. Je to krajina v ktorej pracujem, alebo krajina z ktorej pochádzam?
-- Poistený ste v krajine, kde vykonávate pracovnú činnosť. Táto zásada sa uplatňuje na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj vtedy, keď majú bydlisko na území iného členského štátu. Platí to aj keď ich spoločnosti alebo zamestnávatelia majú sídlo v inom členskom štáte. Inými slovami, ak prestanete pracovať v jednom členskom štáte a začnete pracovať v inom členskom štáte, prejdete pod pôsobnosť právnych predpisov vašej "novej" krajiny zamestnania. V dôsledku toho zaniknú vaše práva v "bývalej" krajine. Namiesto toho ich nadobúdate v "novej" krajine zamestnania. Týka sa to aj pracovníkov z pohraničnej oblasti. Aj keď máte naďalej bydlisko v "bývalej" krajine zamestnania, budete poistený na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej pracujete.
Platí však aj dočasná výnimka, pri vyslaní do zahraničia, o ktorej už vaše noviny písali. Môže sa stať, že podnik, ktorý vás zamestnáva v určitej krajine, vás dočasne vyšle do inej krajiny (vyslanie). Ak doba práce v zahraničí nepresahuje dvanásť mesiacov, budú sa na vás stále vzťahovať právne predpisy tej istej krajiny. (Je tu ešte ďalšia výnimka o striedaní zamestnancov.) Inými slovami, budete poistený na základe právnych predpisov "bývalej" krajiny, aj keď ste dočasne vyslaný do "novej" krajiny. Takéto riešenie je logické, pretože by bolo zbytočné zmeniť uplatniteľné právne predpisy na také krátke obdobia práce v zahraničí.
Mohli by ste vysvetliť na ktoré dávky sociálneho poistenia sa viaže úhrn dôb a ako sa môžu ľudia, ktorí cestujú za prácou do zahraničia postarať o to, aby mali započítané všetky doby počas ktorých pracovali?
-- Ustanovenia Spoločenstva ustanovujú "úhrn dôb poistenia", čo znamená, že v určitých prípadoch sa doby poistenia, zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu započítajú na účely udelenia práva na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu.
Podľa vnútroštátnych právnych predpisov sa dávky veľmi často vyplácajú iba osobám, ktoré majú bydlisko na území dotknutého štátu. V ostatných prípadoch sa výška dávky zníži v prípade, že osoba býva v zahraničí (napríklad na 70 percent z plnej dávky). Takáto situácia by bola na úkor pracovníkov z pohraničných oblastí, sezónnych pracovníkov a rodinných príslušníkov migrujúcich pracovníkov. Všetkých tých, ktorí majú bydlisko v štáte pôvodu. Týka sa to aj tých poberateľov dôchodku, ktorí boli zamestnaní vo viacerých členských štátoch, alebo dôchodcov, ktorí sa rozhodli presťahovať do iného členského štátu. Ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení umožňujú nájsť riešenia pre všetky kategórie dávok týchto skupín osôb.
Ako sa určuje, ktorá krajina vypláca dávky, keď sa na osobu vzťahujú právne predpisy viacerých štátov?
-- Konkrétne prípady riešia ustanovenia Spoločenstva o sociálnom zabezpečení. Tieto ustanovenia nezavádzajú nové typy dávok a nerušia vnútroštátne právne predpisy. Ich cieľom je iba chrániť európskeho občana, ktorý pracuje, má bydlisko alebo pobyt v inom členskom štáte.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
22. november 2024 23:33